Preferujeme hodnotiť nového ministra až po jeho činoch na tomto poste. Nevieme presne, za čo všetko bol na ministerstve zodpovedný, a teda akú veľkú spoluzodpovednosť za prijaté opatrenia v rezorte mu prisudzovať. Nejakú spoluzodpovednosť však určite nesie.
Od nového ministra by sme očakávali, že sa stane zástancom hodnotenia kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a že sa zasadí o to, že štátne inštitúcie v zdravotníctve začnú podrobnejšie zverejňovať parametre kvality a efektívnosti za jednotlivé nemocnice, oddelenia a ambulancie. Ďalej by mal intenzívnejšie bojovať s narastajucími dlhmi štátnych nemocníc a mal tlačiť na čo najrýchlejšie zavedenie DRG systému do platobného mechanizmu nemocníc, ako aj projektu eHealth.

Absencia skutočnej, nefingovanej súťaže v tendroch slovenských štátnych a verejných nemocníc je veľkým problémom rezortu zdravotníctva, čo má potom za následok predražené nákupy a nárast zadlžovania nemocníc. Na liečenie pacientov tak zostáva menej peňazí. Prípad piešťanskej nemocnice nie je zďaleka ojedinelý a ani posledný, nakoľko ani odstupujúca pani ministerka nenaštartovala systémové reformné zmeny, ktoré by tomu zabraňovali, a skôr konala opačne.

Je nesporné, že poriadok v poplatkoch v ambulantnej sfére je nutné vykonať, nakoľko sa v ostatnej dobe nekontrolovateľným spôsobom rozšírili a môžu pre niektoré skupiny znamenať horšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Vládny návrh rieši však len malú časť poplatkov a v budúcnosti tak budú vznikať naďalej polemiky, či sú tie-ktoré poplatky u lekárov oprávnené alebo nie. Myslím si, že nie je optimálne, aby sa župy museli týmto polemikám venovať. To mala byť úloha ministerstva. Pacient tu stále nebude mať informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia. A to je pritom kľúčové na to, aby nastal poriadok v poplatkoch.

Bez nároku na úplnosť považujeme za verejný záujem v lekárenstve najmä poskytovanie kvalifikovaných odborných rád a upozornení pacientom pri vydávaní liekov pri dobrej dostupnosti lekárenskej siete a služieb lekární. Nemáme dojem, a ani hodnoverné analýzy či štúdie napríklad o sťažnostiach a úrovni odbornosti či kvality poskytovaných lekárenských služieb v SR nehovoria o tom, že by prítomnosť sietí lekární na našom trhu predstavovala výraznejšie riziko pri napĺňaní tohto verejného záujmu. Mnohé siete lekární naopak prispievajú k lepšej fyzickej dostupnosti lekárenských služieb napríklad i tým, že plnia vo večerných hodinách, kedy sú ostatné lekárne už zatvorené, často de facto funkciu pohotovostných lekární.