Poisťovne pri najlepšej vôli nevedia, za čo nemocniciam vlastne platia. Záväzné vykazovanie a platenie podľa diagnóz, nie dní odležaných na oddeleniach, je preto najväčšia priorita. Už včera bolo neskoro.

Rok 2014 v zdravotníctve možno v stručnosti charakterizovať ako obdobie strateného času. Práve absencia systémových zmien je najväčším nedostatkom, čo bude negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch. Je škoda, že ministerka nevyužila jedinečnú stabilitu jednofarebnej, bezkoaličnej vlády a nedefinovala, na čo všetko majú pacienti nárok z verejného zdravotného poistenia a namiesto toho sa len chabo pokúsila urobiť poriadok v zopár poplatkoch u lekárov, a to navyše takým spôsobom, ktorý prenáša zodpovednosť štátu za podstatnú časť regulácie a kontroly poplatkov na župy, ktoré na splnenie týchto povinností nemajú kapacít.

Ak majú záujemcovia dostatok informácií o nemocnici, a ak prebehne transparentná a skutočná súťaž medzi viacerými subjektmi bez bočných vplyvov a záujmov, tak vtedy sa v súťaži vygeneruje aj skutočná trhová cena týchto nemocníc. Nikto nedokáže stanoviť cenu lepšie ako dobre fungujúce trhové prostredie a reálna súťaž medzi jeho aktérmi.

Reexport liekov je v súlade so základnou slobodou EÚ, a to voľným pohybom tovarov a služieb. Celoeurópsky pomáha znižovať ceny liekov. Problém nastáva vtedy, ak má reexport za následok nedostatok niektorých liekov v nejakej krajine. Vtedy treba buď naplno využiť regulačný rámec, ktorý je k dispozícii, v našom prípade dôslednú kontrolu pravdivosti nahlasovania liekov vyvážaných do zahraničia a sledovanie dostupnosti liekov v SR a následné ochranné opatrenia zo strany ŠÚKL a MZ SR zabezpečujúce dostatok liekov pre pacientov v SR, alebo v krajnom prípade, ak to nepomôže, a po dôslednej analýze s dôveryhodnými a robustnými údajmi pouvažovať nad návratom k menej prísnemu modelu referencovania – stanovovaniu cien liekov na úrovni priemeru 6 najlacnejších krajín EÚ.

Vo vyspelom svete sa v nemocnici získanou infekciou nakazí v priemere jeden až dvaja pacienti z dvadsiatich, na Slovensku je to údajne len jeden z dvesto. Neverte tomu! Takmer všetky slovenské nemocnice totiž sledovanie nemocničných nákaz podceňujú a úplný extrém predstavuje takmer tridsiatka z nich, ktoré za obdobie 2009-2013 nenahlásili výskyt žiadnej nozokomiálnej nákazy.