Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
V sledovanom období apríl 2012 – február 2014 použili nemocnice z celkového obstaraného objemu (525,6 mil. EUR) až 63% (331 mil. EUR) v tendroch, kde ponuku podal iba jeden uchádzač. Jediná predložená ponuka je doménou najmä veľkých, finančne nákladných tendrov. Obmedzená súťaž je spravidla spojená s vyššími cenami. V tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere, váženom objemom tendrov, k nárastu výslednej ceny oproti obstarávateľom očakávanej o 2,4%. Pri tendroch s viacerými ponukami prichádzalo v priemere k poklesu výslednej ceny, pri dvojponukových tendroch to bolo napr. o 9,5%.
Problémom je, že celý PPP projekt je utajovaný pred verejnosťou, pričom doteraz nie sú zodpovedané kľúčové otázky napríklad ohľadne financovania a finančnej záťaže budúcich generácií. To považujeme za obrovský problém.
Podľa nášho názoru sa ministerstvo zdravotníctva zbavilo svojej zodpovednosti za reguláciu poplatkov pacientov u lekárov a takmer všetku byrokratickú a kontrolnú záťaž prenieslo na župy, ktoré na to nemajú jednak odborné, personálne ani finančné kapacity. Zákon týkajúci sa regulácie poplatkov rieši len malú časť poplatkov a v budúcnosti budú vznikať naďalej polemiky, či sú tie-ktoré poplatky u lekárov oprávnené alebo nie. Pacient tu stále nebude mať informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia. A to je pritom kľúčové na to, aby nastal poriadok v poplatkoch.
Z doposiaľ medializovaných informácií sa dá usudzovať, že spomínané tendre sa vyznačujú určitými znakmi kolúzie. Treba sa spýtať súkromných nemocníc, či by udelili tak dlhú - 10-ročnú koncesiu na poskytovanie stravovacích služieb za takýchto cenových podmienok. Ich odpoveď by iste bola zaujímavá pre porovnanie výhodnosti týchto tendrov. Pravda, súkromné zariadenia nemajú také dlhy ako štátni poskytovatelia a takú zlú platobnú disciplínu, ktorá pravdepodobne odrádza mnohých čestných dodávateľov od účasti v tendroch a zároveň predražuje nákupy pre štátne nemocnice a vytvára prostredie pre rôzne dohody.
Vstup na trh stravovacích služieb je relatívne jednoduchý a inovácie rýchle, a preto sa dlhým obdobím nemocnice ochudobňujú o možnosť získať v budúcnosti kvalitnejších a lacnejších dodávateľov. Akékoľvek spájanie v zásade veľmi odlišných predmetov obstarávania do jedného tendra prináša takmer vždy obmedzenie súťaživosti a pravdepodobne aj nárast ceny, nakoľko sa do súťaže neprihlásia takí uchádzači, ktorí by vedeli byť konkurencieschopní v samostatných tendroch na stavebné práce a na služby stravovania. Spájaním rôznych predmetov do jedného tendra sa zároveň sťažuje porovnateľnosť cien za jednotlivé predmety obstarávania.