Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Zaujímalo by nás, či mali potenciálni uchádzači v tendri možnosť oboznámiť sa so štúdiou uskutočniteľnosti, ktorá už bola v tom čase na svete, ale ešte nebola zverejnená širokej verejnosti. Ak nemali okrem EY a spol. (advokátska kancelária Ružička Csekes) k tejto štúdii prístup žiadni ďalší uchádzači, tak to považujeme za veľký problém v súvislosti s výberom poradcu pre verejné obstarávanie novej UNB cez PPP projekt. V takom prípade mali EY a spol. neporovnateľne výhodnejšiu štartovaciu pozíciu, keďže ako jediní mali vedomosť o obsahu štúdie uskutočniteľnosti, ktorú sami vypracovali.
Zdá sa nám, že pri niektorých ukazovateľoch, najmä čo sa týka priameho prístupu k špecialistom (bez odporúčania všeobecných lekárov), elektronizácie, informovanosti a práv pacientov, je pozícia Slovenska v EHCI 2014 trochu viac prikrášlená, ako je realita. Ukazuje to aj výrok tvorcov EHCI, že Slovensko vraj "prikladá prioritu rozvoju elektronických služieb v zdravotníctve (e-Health koncepcia)". Ak by to však tak aj reálne bolo, dávno by tu už fungoval e-Health a súkromní poskytovatelia by nemuseli suplovať štát a vymýšľať svoje vlastné elektronické služby pre svojich pacientov či poistencov.
Ak bude dostatočne
transparentná súťaž medzi viacerými renomovanými spoločnosťami so
skúsenosťami s prevádzkovaním podobných nemocníc v zahraničí, a ak
sa dosiahnu avizované úspory zo zvýšenej efektívnosti poskytovanej
zdravotnej starostlivosti, môže sa v súťaži podariť okresať tzv. platbu za dostupnosť až na nulu. Veľmi dôležitým a
zároveň náročným aspektom, s ktorým nemá Slovensko veľké skúsenosti,
bude potom nadizajnovanie kontraktov so štátom, ale napríklad aj so
zdravotnými poisťovňami, kde by nemali chýbať aj ustanovenia o
plnení parametrov kvality a efektívnosti, aby sa nestalo, že sa nová
nemocnica bude "financovať" cez pokles kvality a dostupnosti
zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom, a to nielen v Bratislave.
Podľa nášho názoru je lepším spôsobom kontroly maximálna transparentnosť
pri verejnom obstarávaní, zverejňovanie a porovnávanie cien
nakupovaných tovarov a služieb aj so zahraničím a vyvodzovanie
konzekvencií pri zlom hospodárení - exekúcie, konkurz, predaj majetku,
aby sa vytvorili motivácie hospodáriť efektívne. Lekári a zdravotné
sestry sú už aj teraz beztak často preťažení, a pribratie ďalších
povinností v zamestnaneckých radách by tomu určite nepomohlo. Navyše
nikde nie je garancia, že by lekári a sestry vedeli lepšie kontrolovať
všetky nákupy nemocníc, od nákupov liekov, CT-čiek, cez stravovacie
služby a ochranku, až po stavebné práce.
O nákupoch by mal
rozhodovať manažment nemocnice, ktorý je tam aj na to, a ktorý by si mohol prizývať
rôznych odborných poradcov, vrátane lekárov a sestry. Tak ako by mali
byť títo ľudia zaplatení za rozhodovanie, mali by aj niesť osobnú
zodpovednosť v prípade zlyhaní.
V súhrnnej správe štúdie uskutočniteľnosti novej UNB nás zaujalo, že poradcovia v nej navrhujú vyplácať súkromnému investorovi každoročne tzv. platbu za dostupnosť, čiže akýsi doplatok investorovi, aby sa mu oplatilo ísť do tohto projektu. Zároveň navrhujú výraznú redukciu lôžok v Bratislave zatvorením pracovísk v Starom Meste, na Kramároch a v Ružinove, ako aj počtu zdravotníckych pracovníkov, keďže počítajú s relatívne veľkým znížením osobných nákladov. Kľúčové je, aby sa tieto úspory, ak sa vôbec podaria realizovať, neodzrkadlili v zníženej kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov.