Optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti, vrátane jej segmentácie a špecializácie je na Slovensku potrebná. Rozhodovanie o tom de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká. Pri absencii dostatočne kvalitných dát o produkcii, kvalite a efektívnosti zdravotníckych výkonov a služieb jednotlivých nemocníc bude ťažké kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa majú na čo špecializovať, ktoré majú ísť do útlmu, a ktorým potečú eurofondy. Nehovoriac o politických tlakoch a možnom vplyve rôznych záujmových skupín.

Optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti je na Slovensku potrebná. V ideálnom prípade, ak by dostatočne dobre fungovala súťaž medzi viacerými zdravotnými poisťovňami a štát by aktuálnou podobou legislatívy neznemožňoval uskutočňovať vo väčšej miere racionalizačný proces (minimálna a koncová sieť, minimálne mzdové nároky, minimálne materiálnotechnické a personálne normatívy a pod.), a ak by boli dostupné dáta o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak v takom prípade by bolo prirodzenejšie a asi aj efektívnejšie, aby túto optimalizáciu postupne vykonávali zdravotné poisťovne cez selektívne zazmluvňovanie poskytovateľov. Keďže však mnohé z týchto atribútov chýbajú, môže snaha MZ SR diferencovať súčasné nemocnice priniesť ovocie vo zvýšenej kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutie de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká.

Národný program reforiem 2015 pre oblasť zdravotníctva neponúka nejakú komplexnú víziu ako zmeniť slovenské zdravotníctvo, aby fungovalo lepšie dlhodobo. Je dobré, že sa ministerstvo zdravotníctva snaží motivovať štátne zariadenia, aby hospodárili vyrovnanejšie, aby nakupovali efektívnejšie, ale v slovenskej realite sa ukazuje, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie a finančné riadenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru. Opatrenia takéhoto typu sú pritom relatívne ľahko revidovateľné.

Referencovanie cien liekov v SR spolu s liekovou reformou je možné považovať za "success story" slovenskej zdravotnej politiky ostatných rokov. Podarilo sa im totižto v relatívne krátkej dobe otočiť trend a už viac rokov sme svedkami kontinuálne klesajúcej spotreby predpisových liekov v množstevnom vyjadrení, pričom ak porovnáme rok 2010 s s rokom 2014, môžeme konštatovať aj značne nižšie úhrady poisťovní, ako aj doplatkov pacientov za tieto lieky.

Ostatné tri roky v zdravotnej politike možno v stručnosti charakterizovať ako obdobie strateného času. Práve absencia systémových zmien je najväčším sklamaním a nedostatkom, ktorý bude negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch. Vláda a parlament navrhovali a prijímali v zdravotníctve oveľa viac negatívnych opatrení ako tých pozitívnych. Pacienti stále nemajú informáciu, na čo všetko majú v zdravotníctve nárok, chaos v poplatkoch sa po prijatí nedávnej legislatívy podľa nás ešte zväčší, zdravotnícki pracovníci a nemocnice nie sú odmeňovaní na základe kvality odvedenej práce, zadlžovanie štátnych nemocníc sa nepodarilo zastaviť, verejné obstarávanie bolo často škandalózne.