Nepodporujeme marketingovú snahu tejto vlády o zákaz zisku zdravotných poisťovní, ktorá má iba zastierať voličom oči pred skutočnými problémami v slovenskom zdravotníctve, ktoré nevie vláda riešiť, pričom štát má v ňom dominantné postavenie.
Tak ako poukazuje Európska komisia v spomínanom rozhodnutí o štátnej pomoci štátnym poisťovniam, zisk zdravotných poisťovní nie je v rozpore s dosahovaním sociálnych a solidárnych cieľov v zdravotníctve, pričom inštitút zisku má podľa nej slúžiť k sledovaniu hlavného cieľa, ktorým je motivácia poisťovní vykonávať svoju činnosť v súlade so zásadami riadneho hospodárenia v záujme dobrého fungovania systému zdravotníctva.
Zisk a konkurenčné prostredie majú motivovať aktérov neplytvať so zdrojmi a používať ich čo najefektívnejšie v prospech pacientov. Samozrejme, ak súťaž medzi aktérmi nefunguje dobre, treba tomu čeliť vyššou transparentnosťou – meraním a zverejňovaním výsledkov, kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotného poistenia a zároveň účinnou, ale dopredu nediskriminačnou reguláciou zo strany štátu.

Porovnávať ceny CT-čiek, vrátane príslušných stavebných úprav, školenia a servisu a pod. je určite náročnejšie ako porovnávať ceny liekov alebo nemocničnej stravy, ale je to možné, a dovolím si tvrdiť, že aj nevyhnutné na to, aby sa prostriedky vynakladali v štátnom zdravotníctve efektívnejšie. Zvýši sa tak cenová transparentnosť a možnosti účinnejšej verejnej kontroly. Pre obstarávateľov sa takto vytvára nepriamy tlak na efektívnejšie nákupy.

Dušan Zachar prednášal 17.5.2015 na seminári Moderné zdravotníctvo, ktorý zorganizovala Asociácia UNIVERSUM v spolupráci s Konrad Adenauer Stiftung. Jeho prednáška sa týkala nutnosti zvyšovať v zdravotníctve transparentnosť (verejného obstarávania, cien, dát o kvalite zdravotnej starostlivosti) a následnú verejnú kontrolu ako odpoveď na vysokú informačnú asymetriu, ktorá sťažuje hľadanie čo najefektívnejšieho využívania obmedzených verejných zdrojov. Neefektívnosť spôsobuje horšie zdravie a niekedy aj smrť ľudí.

Podľa údajov MZ SR sa medziročne prehĺbila, a nie znížila strata 13 fakultných a univerzitných nemocníc, takže hovoriť o nejakom finančnom konsolidovaní štátnych nemocníc nie je úplne namieste. Ak chceme porovnať tempo zadlžovania štátnych nemocníc a minimalizovať administratívny vplyv európskej smernice proti oneskoreným platbám, je momentálne lepšie porovnať rok 2014 s rokom 2012 než s rokom 2013. V priebehu roka 2012 narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72,3 mil. EUR, zatiaľ čo v minulom roku prišlo k väčšiemu nárastu – o 87,4 mil. EUR, pri otáznom, ale stále sa zmenšujúcom administratívnom vplyve spomínanej smernice.

Rozhodnutie o tom, ci plne preplacat ockovaciu latku proti HPV z verejného zdravotného poistenia, by nemalo byt, pokial mozno, politickym rozhodnutim, na ktore urcite tlacia rozne zaujmove skupiny, ale malo by byt vysledkom, pokial mozno nezavislych farmako-ekonomickych analyz a dalsich posudeni, ktore by mali dat odpoved na to, ci sa to oplati. Suma, ktora sa vyuzije na preplatenie vakcinacie proti HPV, musi byt totizto zakonite zobrata inde, a preto treba velmi vazne posudzovat alternativne naklady.