Pri koncepte QALY ide v princípe o to, aby spoločnosť definovala mieru ochoty platiť za lieky či liečbu, ktorými sa získa rok života pacienta prežitého v kvalitnom zdraví. Pomáha nám to kvalifikovanejšie sa rozhodnúť, kam v zdravotníctve nasmerovať obmedzené zdroje. Aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, čiže aby pre čo najväčší počet ľudí bol z použitého eura dosiahnutý čo najväčší prínos, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. Čím sú verejné zdroje používané efektívnejšie, tým je to etickejšie.

Zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov - podľa nás by bolo vhodnejšie nájsť skutočne sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, ktoré môžu byť aj v produktívnom veku. Lepšie by bolo nastaviť uplatniteľnosť tohto inštitútu, teda ochranného stropu na doplatky za lieky na výšku príjmu domácnosti a ako benchmark by mohlo poslúžiť životné minimum alebo jeho násobok.
Obnova spoločných priestorov štátnych nemocníc - ak by sa vedenia štátnych nemocníc správali ako riadni hospodári, mohli by ročne ušetriť desiatky miliónov eur, ktoré by mohli a mali použiť napríklad na aspoň štandardné vybavenie sociálnych zariadení či izieb pacientov. A potom by vláda nemusela pred voľbami takýmto spôsobom "uplácať" verejnosť a pomáhať často aj nezodpovedne hospodáriacim nemocniciam.

Ak komorám nestačia zdroje za prenesený výkon štátnej správy, vyberané poplatkami mimochodom aj od nečlenov komôr, nech sa radšej zamerajú na odbornú argumentáciu v tejto oblasti, a nech si ako kompenzáciu výpadku financií nehľadajú pravdepodobne ľahšiu cestu ale zaručene s lákavou vidinou prísunu členského v prípade návratu k povinnému členstvu všetkých zdravotníkov v komorách. Nehovoriac v takom prípade o nezdravom a neprirodzenom náraste vplyvu a moci stavovských organizácií v zdravotníctve, ktoré by mohli byť ešte dominantnejšie ako pred Zajacovou reformou, keďže by zároveň platilo aj povinné členstvo aj zvýšené kompetencie komôr.

Rizikom pre verejnosť bolo, že polovicu druhej najväčšej zdravotnej poisťovne doteraz vlastnil akcionár, pri ktorom nepoznáme reálnu vlastnícku štruktúru a kto je konečným beneficientom. Pozitívom tejto transakcie je teda to, že bude jasné, kto je vlastníkom Dôvery, s jasnou zodpovednosťou a kompetenciami. Je navyše mediálne známe, že akcionári Dôvery sa pri názore na projekt jednej zdravotnej poisťovne nezhodovali. Kým Prefto nebojovalo proti odpredaju súkromných poisťovní štátu, Penta ako druhý akcionár bola za ponechanie systému s viacerými poisťovňami, ktorý považujeme aj my za vhodnejší systém organizácie zdravotného poistenia na Slovensku. Aj v tejto súvislosti je preto pozitívne, že v Dôvere ostal akcionár, ktorý preferuje a verme, že bude aj bojovať za tento systém.

Podľa nášho názoru by bolo efektívnejšie, keby si výkony tzv. spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVALZ), teda vrátane MR- a CT-vyšetrení, objednávali samotné nemocnice a zároveň platili za ne, čím by sa výrazne znížili duplicitné a ďalšie zbytočné vyšetrenia a zvýšila sa motivácia nemocníc obstarávať si diagnostiku za čo najvýhodnejšie ceny. Kým to však tak nie je, mali by si zdravotné poisťovne vyberať poskytovateľov diagnostických služieb podľa najnižších cien na jednotku kvality, pričom by museli brať na zreteľ aj miestnu a časovú dostupnosť pre pacientov. Je dôležité, aby existovala transparentná súťaž o zazmluvňované objemy medzi poskytovateľmi a tá by vygenerovala čo najnižšie ceny a čo najkratšie čakanie pacientov.