Riešiť platenie poplatkov u lekára posielaním pacienta na poštu a vrátením sa s ústrižkom nie je hodné 21. storočia, ale v ojedinelých prípadoch na vidieku, kde je málo pacientov a kde sú lekári v pokročilom dôchodkovom veku a nie sú zorientovaní v IT, je to možno riešenie, ktoré umožňuje týmto lekárom vyhnúť sa kúpe drahej registračnej pokladnice alebo pripojeniu sa na internet a zaregistrovaniu do bezplatnej štátnej virtuálnej pokladnice. V každom prípade to pre pacientov predstavuje diskomfort a pre tých, ktorým je čas vzácny, to môže byť aj dôvodom na zmenu lekára.

Myslím si, že otázku, ktoré okresné nemocnice sa majú zavrieť, ktoré reprofilovať a pod., dnes nevie kvalifikovane zodpovedať nikto na Slovensku, keďže chýbajú analýzy a najmä kvalitné meranie a zverejňovanie parametrov produkcie, kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej jednotlivými nemocnicami, čo by potom umožňovalo poctivejšie porovnania medzi nimi.

Pri koncepte QALY ide v princípe o to, aby spoločnosť definovala mieru ochoty platiť za lieky či liečbu, ktorými sa získa rok života pacienta prežitého v kvalitnom zdraví. Pomáha nám to kvalifikovanejšie sa rozhodnúť, kam v zdravotníctve nasmerovať obmedzené zdroje. Aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, čiže aby pre čo najväčší počet ľudí bol z použitého eura dosiahnutý čo najväčší prínos, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. Čím sú verejné zdroje používané efektívnejšie, tým je to etickejšie.

Zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov - podľa nás by bolo vhodnejšie nájsť skutočne sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, ktoré môžu byť aj v produktívnom veku. Lepšie by bolo nastaviť uplatniteľnosť tohto inštitútu, teda ochranného stropu na doplatky za lieky na výšku príjmu domácnosti a ako benchmark by mohlo poslúžiť životné minimum alebo jeho násobok.
Obnova spoločných priestorov štátnych nemocníc - ak by sa vedenia štátnych nemocníc správali ako riadni hospodári, mohli by ročne ušetriť desiatky miliónov eur, ktoré by mohli a mali použiť napríklad na aspoň štandardné vybavenie sociálnych zariadení či izieb pacientov. A potom by vláda nemusela pred voľbami takýmto spôsobom "uplácať" verejnosť a pomáhať často aj nezodpovedne hospodáriacim nemocniciam.

Ak komorám nestačia zdroje za prenesený výkon štátnej správy, vyberané poplatkami mimochodom aj od nečlenov komôr, nech sa radšej zamerajú na odbornú argumentáciu v tejto oblasti, a nech si ako kompenzáciu výpadku financií nehľadajú pravdepodobne ľahšiu cestu ale zaručene s lákavou vidinou prísunu členského v prípade návratu k povinnému členstvu všetkých zdravotníkov v komorách. Nehovoriac v takom prípade o nezdravom a neprirodzenom náraste vplyvu a moci stavovských organizácií v zdravotníctve, ktoré by mohli byť ešte dominantnejšie ako pred Zajacovou reformou, keďže by zároveň platilo aj povinné členstvo aj zvýšené kompetencie komôr.