Na rozdiel od štúdie IFP, výsledky analýzy INEKO ukazujú, že slovenské zdravotníctvo nemá výrazne nižšiu či vyššiu efektívnosť ako zdravotnícke systémy v porovnateľných krajinách, ak zahrnieme do modelu aj faktor chudoby. Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.

Dobrou praxou by mohlo byť, že ak vstupuje nejaký človek do vysokej štátnej funkcie a je v konflikte záujmov, nech ešte pred prevzatím funkcie proaktívne zverejní všetky svoje konflikty záujmov spolu so všetkými zmluvami, aby mohol byť pod prísnejšou verejnou kontrolou. Zároveň by mal byť pripravený sám proaktívne vysvetľovať uzatváranie a obsah všetkých zmlúv jeho blízkej firmy so štátom, aby sa minimalizovalo riziko zvýhodňovania z titulu konfliktu záujmov. Ak to hodnoverne nedokáže, je to dôvod na odvolanie. Na verejných funkcionárov, ktorí sú v konflikte záujmov, musia byť z hľadiska transparentnosti kladené ešte vyššie nároky ako na bežných funkcionárov.

Ak tu stále budeme mať dominantnú poisťovňu, ktorá bude v štátnom vlastníctve, tak budú popri pár "osvietených", morálnych výnimkách prevažovať z dlhodobého pohľadu také vzorce a modely správania manažérov a zamestnancov štátnej poisťovne, ktoré budú mať za následok málo efektívne používanie verejných zdrojov pri nakupovaní zdravotnej starostlivosti, konflikty záujmov, zneužívanie dominantnej pozície a v najhoršom prípade systematické tunelovanie poisťovne.
Riešením by bolo rozdelenie VšZP aspoň na tri časti, pričom dve z nich by boli ponúknuté súkromným investorom, z ktorého by minimálne jeden musel byť novým subjektom na trhu s verejným zdravotným poistením v SR, aby sa rozbila momentálna nezdravá oligopolistická pozícia na trhu a zvýšila sa súťaživosť medzi poisťovňami.

Akýkoľvek rozpočet, ten štátny nevynímajúc, by mal byť len prostriedkom na napĺňanie stanovených cieľov, a nie konečnou métou a vrcholom snaženia aktérov. Začnime sa preto baviť o tom kľúčovom - aké verejné služby za verejné peniaze dostávame, akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti vieme získať za akú sumu peňazí a porovnávajme alternatívy alokovania verejných zdrojov, aby každé vynaložené euro bolo použité čo najefektívnejšie.

Samotný konflikt záujmov ešte nemusí diskvalifikovať verejného funkcionára. Musí byť však jednoznačne deklarovaný a potom prijaté také opatrenia, ktoré minimalizujú riziká zaujatého rozhodovania v dotknutej veci, hoci riziko ovplyvňovania sa nedá nikdy vylúčiť. Preto je jedným z riešení v prípadoch, kde hrozí konflikt záujmov, nadštandardná otvorenosť a transparentnosť, ktorá umožňuje účinnejšiu verejnú kontrolu.
Príliš časté nominovanie ľudí, ktorí majú alebo mali rôzne podnikateľské záujmy v zdravotníctve, do vysokých funkcií v rezorte môže naznačovať, že v slovenskom zdravotníctve existuje veľký priestor na tzv. vyberanie renty, čiže rekordne vysokú ziskovú maržu sa dá dosiahnuť skôr pri "obchodovaní" so štátom ako pri štandardnom biznise.