Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.

Časté návštevy Slovákov u lekára majú viacero príčin – historicky kultúrny fenomén, relatívne horší zdravotný stav v porovnaní so zahraničím, absentujúca regulovaná spoluúčasť pacientov, relatívne dobrá dostupnosť ambulantných lekárov, potreba návštevy všeobecného lekára pred návštevou špecialistu, generovanie často zbytočných návštev u špecialistov, keďže tí sú platení od výkonov, malý dôraz na prevenciu a samoliečenie pri menej vážnych ochoreniach (prechladnutie, chrípka) atď.

Slovensko vyčnieva v medzinárodných porovnaniach práve rozšírenosťou, včasným nástupom i následkami chorôb ovplyvniteľných životným štýlom. Tzv. odvrátiteľná úmrtnosť (výskyt predčasných úmrtí, ktoré by nemali nastať pri adekvátnej liečbe) patrí k najvyšším v EÚ a po Maďarsku je druhá najhoršia v rámci OECD. Výrazne lepšie výsledky ako SR dosahuje ČR s porovnateľnými a Poľsko dokonca s nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť.

Slovenský rezort zdravotníctva by mal využiť prítomnosť všetkých ministrov zdravotníctva členských štátov EÚ a mal by sa zaujímať o transfer informácií o cenách zdravotníckych tovarov a služieb v krajinách EÚ, aby sa umožnilo efektívnejšie porovnávanie cien (benchmarking) naprieč Európou. Rovnako by ho mali interesovať skúsenosti ostatných krajín pri zavádzaní DRG a eHealthu, aby sa implementácia týchto projektov na Slovensku urýchlila a zbytočne sa neodkladala na neskôr.

Voľný pohyb a dostatok kvalitnej pracovnej sily je dôležitým aspektom pre napredovanie. Zvyšuje sa tak konkurenčný tlak medzi zdravotníkmi, čo podnecuje k zvyšovaniu kvality aj pri výrazne sa nenavyšujúcich zdrojoch. Z toho dôvodu by sa Slovensko nemalo brániť príchodu kvalitných lekárov a zdravotných sestier zo zahraničia aj do takých oblastí, kde dnes máme dostatok personálu.

Starší, a teda i nákladnejší poistenci možno viac inklinujú k štátnej poisťovni, lebo im môže imponovať možno o čosi konzervatívnejší prístup pri komunikácii s poisťovňou alebo majú subjektívny pocit, že štátna poisťovňa na ich zdraví, na rozdiel od súkromných poisťovní, šetriť nebude. Na verifikáciu takéhoto tvrdenia však neexistujú dostatočné tvrdé dáta. Niektoré tvrdé dáta hovoria skôr o opaku – napríklad dĺžka čakacích dôb na plánované operácie je u poistencov VšZP väčšia ako u súkromných poisťovní a podľa oficiálnych údajov ÚDZS sa nepreplatené výkony poskytovateľom (tzv. nadlimitné) evidovali za rok 2014 takmer výlučne u VšZP a dosiahli hodnotu vyše 33 mil. EUR.