Po finančnom zdraví samospráv a výsledkoch základných a stredných škôl začal inštitút INEKO hodnotiť už aj nemocnice. Štát hodnotenie kvality a efektívnosti verejných služieb zanedbáva, pritom ide o jednu z najvýznamnejších reforiem, ktorá môže za relatívne málo peňazí výrazne zlepšiť kvalitu života na Slovensku. Bolo by prínosom, keby si štát zvolil meranie výsledkov ako prioritu a zameral sa na zhromažďovanie kľúčových údajov, aby boli metodiky hodnotenia čo najdokonalejšie, a aby mali čo najširší záber. Dúfajme, že k tomu prispeje aj verejná diskusia, ktorá sa týmto hodnotením vyvolá.

Záujmom SMER-u bude čo najrýchlejšie schválenie zákona o minimálnych mzdových nárokoch zdravotníckych pracovníkov, keďže nátlaková akcia sestier je zatiaľ rozpačitá, avšak zároveň ju treba brať do úvahy, najmä ak by s približujúcimi sa voľbami náhodou ešte nabrala na sile. Navrhovaný zákon s minimálnymi mzdami pre zdravotníkov je zlý a prípadné ústupky sestrám by ho ešte zhoršili.

Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo.
Ak na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia.

Chápali by sme požiadavky zdravotných sestier, keby chceli byť odmeňované férovejším spôsobom za odvedenú prácu, ale nastolené požiadavky odborárskych sestier by len prehĺbili nespravodlivosti a neefektívnosti v odmeňovaní, ako aj samotnom chode nemocníc. O výške miezd by sa malo štandardne negociovať či už v rámci kolektívneho vyjednávania alebo aj bez neho priamo s manažmentom zariadení, a to na základe argumentov o výsledkoch a kvalite odvedenej práce, a nie napr. o počte odpracovaných rokov, ktoré nemusia súvisieť s odvedeným výkonom v práci a môžu diskriminovať kvalitných mladých zdravotníkov.
Štátna regulácia miezd môže paradoxne viesť aj k skoršiemu zániku niektorých oddelení a možno aj menších nemocníc, resp. k ich nutnej reprofilácii. Je to, ako keby si to zdravotníci vôbec neuvedomovali a pílili si pod sebou konár, na ktorom sedia.

Zatiaľ podalo výpovede okolo 5 percent nemocničných sestier, pre porovnanie, lekárov s hromadnými výpoveďami bola vyše tretina. Do uplynutia výpovednej lehoty nepredpokladáme nejaké výraznejšie obmedzovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, aj keď sestry deklarujú, že budú čerpať dovolenky. V prípade, že sa percento sestier zapojených do tejto nátlakovej akcie bude zvyšovať a výpovede nebudú stiahnuté, potom možno očakávať vážnejšie problémy. Ak by takýto stav trval dlhšie, bude to mať negatívne dôsledky na pacientov v podobe nižšej kvality a najmä dostupnosti zdravotnej starostlivosti.