Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Dušan Zachar, INEKO: Strádanie štátnych nemocníc pripisujem najmä politizácii a prevládajúcim
zlým motiváciám aktérov v sektore. Zriaďovateľovi najväčších nemocníc a
ich manažmentom sa príliš neoplatí hospodáriť zodpovedne, nezadlžovať
sa a obstarávať bez bočných úmyslov, keďže v prípade zlyhaní nie sú
potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku, osobnou
odbornou diskvalifikáciou do budúcna či nezvolením do politickej
funkcie.
Systém tu už dopredu vytvára predpoklady pre dlhodobé
strádanie zdravotníctva, keďže legislatíva núti vykonávať zdravotné
výkony bez finančného krytia, núti plošne zvyšovať platy zdravotníkom
bez ohľadu na disponibilné zdroje a najmä na kvalitu nimi odvedenej
práce a zdravotné poisťovne nezazmluvňujú poskytovateľov výlučne na
základe parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pacientom, ale aj na základe rôznych politických a
mocenských dohôd a legislatívnej diskriminácie.
Nedá sa vylúčiť, že ak vydrží vo výpovediach v rámci jednej nemocnice a v jej najdôležitejších oddeleniach určité kritické množstvo sestier, môže táto nátlaková protestná akcia sesterských odborov a komory predstavovať lokálne, v zopár mestách a ich okolí nepríjemné komplikácie pre samotných pacientov. Už samotné presúvanie pacientov, či už v rámci nemocnice medzi oddeleniami alebo medzi rôznymi zariadeniami, predstavuje znížený komfort pre pacientov, zhoršenie podmienok pre ich liečbu a aj zhoršenú dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je veľkým predpokladom, že aj plánované operácie budú musieť byť v takom prípade v zasiahnutých nemocniciach odsúvané v rámci krízového manažmentu na neskôr, aby sa sústredili kapacity na akútne prípady.
Je to legitímne, nakoľko poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je zadarmo a ten, kto z vlastnej viny neplatí zdravotné odvody a čerpá zdravotnú starostlivosť zneužíva solidaritu poctivých platcov a parazituje na nich. Ľudia si majú plniť svoje zákonné povinnosti a platenie zdravotných odvodov medzi ne patrí a legislatíva má zabraňovať možnostiam obchádzania tejto povinnosti, keď sa kreujú rôzne právne formy podnikania za účelom neplatenia alebo umelého znižovania výšky zdravotných odvodov. Určite nie je spravodlivé a správne, keď bohatí neplatia, alebo platia len mizivé zdravotné odvody.
Indície naznačujú, že “šitie tendrov na mieru” určitému uchádzačovi nie je výnimočným javom v slovenskom verejnom zdravotníctve, čo je bohužiaľ na škodu pacientov, ako aj celej spoločnosti. Konkurenti “šípia” často už vopred , že tender je koncipovaný v prospech jedného uchádzača, a tak ani nestrácajú čas, energiu a financie na zapájanie sa do takýchto tendrov. Iní sú zas v takýchto obstarávaniach často nasadzovaní len “do počtu”, aby sa fingovala súťaž. Príčinou je slabá morálka v spoločnosti, nedostatočná vymáhateľnosť práva, žiaden trest za zlé hospodárenie nemocníc, ale len sústavné oddlžovanie, štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná štátna regulácia a pod.
Už samotné presúvanie pacientov, či už v rámci nemocnice alebo medzi rôznymi zariadeniami, predstavuje znížený komfort pre pacientov, zhoršenie podmienok pre ich liečbu a aj zhoršenú dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je veľkým predpokladom, že aj plánované operácie budú musieť byť v zasiahnutých nemocniciach odsúvané na neskôr, aby sa sústredili kapacity na akútne prípady.