Treba im odňať zbytočnú administratívnu záťaž, ktorú by mal na seba prebrať lacnejší nižší zdravotnícky personál. Lekár je príliš drahý na to, aby sa zaoberal byrokraciou. Nech len lieči pacienta a ďalej sa vzdeláva. Ďalej im treba vytvoriť pri odmeňovaní za prácu také podmienky, ktoré by ich motivovali dosahovať čo najlepšie výsledky pri čo najspokojnejších pacientoch. Nech sú tí najkvalitnejší aj najlepšie odmeňovaní, nech sú im rozšírené kompetencie meniť svoje oddelenia k lepšiemu, k lepšej kultúre a prístupe k pacientom, a nech môžu viesť ostatných pracovníkov k dosahovaniu týchto cieľov. To by mohlo byť jedným zo základných pilierov toho, aby nám tí najkvalitnejší neodchádzali do zahraničia, prípadne sa nám zo zahraničia vracali späť.

V kanadskej politike už dlho prebieha diskusia, či je správne poskytovať takmer všetko zadarmo. Systém sa ukazuje ako neudržateľný. O limitoch tu prebieha veľká diskusia. Vláda chce šetriť, lebo vidí, že aktuálny systém sa už nedá utiahnuť. Chce znížiť platby lekárom za výkony. Minulý rok znížila vláda platy lekárom jednostranne - kardiológom či rádiológom dokonca až o 20 %.

Opakované oddlžovania predstavujú problém morálneho hazardu - aktérom sa neoplatí hospodáriť zodpovedne, ale naopak, môžu si žiť nad pomery, pričom pre nich neprichádza žiadny trest (konkurz, bankrot, exekúcie, odpredaj majetku, privatizácia, trestné stíhanie za spreneveru, nútená správa, opätovné nezvolenie do funkcie a pod.), ale pomoc od štátu.
Prípadné oddlženie by nemalo diskriminovať neštátnych poskytovateľov a tiež by sa malo diferencovať medzi tými zariadeniami, ktoré už z prevádzkovej činnosti nevytvárajú stratu a tými, ktorí stále vytvárajú nové dlhy. Tým druhým by mal byť vyslaný signál trestu, a to napríklad tak, že im nebude splatený dlh v celej výške.

Tzv. nominálne poistné, teda určitá časť odvodov nezávislá na príjme, ale platená v rovnakej sume každým poistencom (na hlavu), je relatívne veľká zmena poistného systému. Veľa závisí od samotnej výšky a konštrukcie nominálneho poistného, ale v princípe ide o to, aby sa popri presnejšie definovanom zákonnom nároku poistenca a prípadne aj zúžení základného balíka financovaného z verejného zdravotného poistenia priniesli z dlhodobého hľadiska nové zdroje do financovania zdravotníctva (od pacientov), aby sa stalo udržateľnejším aj po postupnom starnutí obyvateľstva, a aby sa umožnilo zdravotným poisťovniam medzi sebou viac súťažiť vo výške poistného a najmä v produktoch poistenia (napr. rôzne zdravotné plány pre poistencov s rôznou výškou nominálneho poistného a samozrejme aj rôznym poistným krytím). Vo všeobecnosti ide o progresívny prístup.

Kvitujeme snahu vlády sústrediť sa vo svojom programe na presadzovanie efektívnejšieho a transparentnejšieho zdravotníctva pri deklarovanej nulovej tolerancii voči nehospodárnemu používaniu zdrojov. Pozitívom je, že sa majú porovnávať ceny nakupovaných tovarov, že možno príde k optimalizácii siete poskytovateľov, že sa urobí poriadok v platbách pacientov, že sa stanovia maximálne čakacie doby na výkony, že sa vytvoria predpoklady na dobrovoľné pripoistenie za nadštandard, a že zdravotnícki pracovníci majú byť odmeňovaní na základe zásluhového princípu.
V zdravotníckom programe vlády nám chýba zmienka, že rezort bude podporovať zavedenie zrozumiteľného systému merania a zverejňovania produkcie, kvality a efektívnosti poskytovateľov a zdravotných poisťovní. Taktiež absentuje vysporiadanie sa s problémom obrovskej zadlženosti štátnych nemocníc, ako aj s výzvou dosiahnutia dlhodobej finančnej udržateľnosti zdravotníctva v dôsledku starnutia populácie.