Dáta o hospodárení nemocníc sú v rebríčkoch dôležité preto, lebo zariadenia, ktoré nedokážu generovať vlastné zdroje na svoju obnovu a tvoria samé dlhy, nemôžu poskytovať svojim pacientom plnohodnotnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť v súlade s modernými trendmi. Neustále generovanie dlhov a opätovné oddlžovania zo strany štátu prehlbujú neefektívnosti. A neefektívne alokovanie zdrojov v zdravotníctve je neetické – spôsobuje horšie zdravie a niekedy aj smrť pacientov.

Slovensko vykazuje mimoriadne zlé výsledky najmä v ochoreniach, ktoré sú preventabilnými zabijakmi. Zjednodušene, nezabíjajú nás horšie gény, ani zlá liečebná starostlivosť (hoci určite nie je optimálna) ale asi najviac životný štýl a zanedbávanie prevencie chronických ochorení, ktoré od spôsobu života výrazne závisia. Závislosť srdcovo-cievnych chorôb od životného štýlu je dobre známa. Aj medzi nádorovými ochoreniami Slovensko najviac prevyšuje európsky priemer práve pri tých, ktorým možno predchádzať, keďže súvisia so životným štýlom, najmä stravovacími návykmi.

Reexport liekov je v súlade so základnou slobodou EÚ, a to voľným pohybom tovarov a služieb na spoločnom trhu. Celoeurópsky pomáha znižovať ceny liekov, čo je celoeurópsky pozitívne pre dostupnosť liekov pre pacientov. Problém nastáva vtedy, ak má reexport za následok nedostatok niektorých liekov v nejakej krajine. Vtedy treba najprv naplno využiť regulačný rámec, ktorý je k dispozícii, v našom prípade dôslednú kontrolu pravdivosti nahlasovania liekov vyvážaných do zahraničia a sledovanie dostupnosti liekov v SR a následné ochranné opatrenia zo strany ŠÚKL a MZ SR zabezpečujúce dostatok liekov pre pacientov v SR.

V zdravotníctve nefungujú ani čísla. Napríklad najčerstvejšie dáta o onkológii sú z roka 2009. Tie Národný onkologický register zverejnil tento rok. Sme jednou z posledných krajín, kde nie sú skríningové programy v onkológii. Nemáme ani funkčný onkologický plán. OECD nás dáva na posledné miesta v úmrtnosti, ale či sú to relevantné čísla, je veľmi otázne. Nedávno som bol na stretnutí o skríningu v Lyone, nedodali sme žiadne dáta. Bolo tam 28 krajín, dva dni sa premietali tabuľky s dátami, kde Slovensko nemalo žiadne.

Vítame, že vláda počíta so zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby. Bude to mať pozitívny vplyv na znižovanie administratívnej záťaže, a to najmä pre malých podnikateľov a organizácie.
Z programu vlády by sme chceli veľmi vyzdvihnúť deklarovaný prístup, že "vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu". A podľa zásluh, teda väčšmi podľa výsledkov liečby, spokojnosti pacientov a ďalších indikátorov kvality by mali byť podľa nás odmeňovaní aj všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.