Zamýšľaná ochrana nemocníc pred exekúciami po ich transformácii určite nie je systémovým riešením. Znevýhodňovala by sa tým jedna skupina veriteľov a zvýhodňovala jedna skupina dlžníkov, čo by vytváralo nerovnosť medzi zmluvnými partnermi. Nemožnosť veriteľa efektívne si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, čo u nich vytvára typ správania sa známy ako tzv. morálny hazard. A práve takéto tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia chtiac-nechtiac podporujú korupčné správanie, neefektívnosti a narastanie dlhov, čo iba predĺži agóniu slovenského zdravotníctva.

Objem verejných zdrojov do zdravotníctva sa na rok 2012 navrhuje ako nominálny nárast oproti rozpočtovaným zdrojom na rok 2011 o 1%. V porovnaní s minulými a súčasným rokom, kedy sa predpokladá 2,8%-ný medziročný nárast, ide teda o nižšiu dynamiku zvyšovania zdrojov. Treba však dodať, že v rozpočte MZ SR nie sú zahrnuté relatívne vysoké výdavky na oddlženie nemocníc, čo zvýši v rokoch 2011 a 2012 aj reálny objem peňazí v zdravotníctve. Výšku verejných zdrojov v zdravotníctve treba tiež hodnotiť v kontexte snahy vlády konsolidovať verejné financie a postupne znižovať ich deficit, pričom mnohé rezorty si v roku 2012 budú musieť vystačiť s menším objemom peňazí ako tento rok.

Ondrej Sukeľ, prvý viceprezident Slovenskej lekárnickej komory, tvrdí, že návrh nového zákona o lieku „relevantným spôsobom vznik nových lekárni skôr zjednodušuje, ako sprísňuje“. Z existujúceho zákona sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého bolo možné držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni vydať povolenie iba na jednu lekáreň a jednu pobočku. „Podľa nového zákona bude možné vydať povolenie naraz aj na 50 lekární jednej osobe,“ hovorí Sukeľ. MZ SR k návrhu priložilo odôvodnenie, že nový zákon vytvára jasné pravidlá najmä pre tvorbu siete lekární. Tie v súčasnosti vznikajú ako dobrovoľné združenia bez možnosti postihu. „Takto bude jasné pravidlo, že siete môžu vznikať len na úrovni VÚC a v prípade porušenia zákona bude postihnutý držiteľ povolenia,“ konštatuje ministerstvo. „Lekárnici chceli nutnú vzdialenosť medzi lekárňami, aby sa nestalo, že nejaký zabehnutý vyštudovaný farmaceut má tú svoju lekáreň, všetko funguje, a zrazu príde veľká sieť, urobí okolo neho dve lekárne, dá vernostné zľavy a on to môže rovno zabaliť,“ povedal bývalý minister zdravotníctva Richard Raši. Uhliarik tak požehnaním sietí aj bonusov docieli podľa Rašiho len to, že lekárnický stav nebude môcť konkurovať biznismenom.

Prerozdeľovanie financií medzi poisťovne sa má robiť aj na základe chorobnosti ich poistencov. Výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie peňazí. Tzv. PCG (Pharmacy-based Cost Group) systém sa používa na kompenzáciu rizikovej štruktúry poistencov podľa nákladových skupín založených na predpísaných liekoch. V praxi to môže znamenať, že poisťovne budú pre pacientov s určitými chronickými chorobami vytvárať špeciálne programy, ktoré ich prilákajú. Podobne sa to prejavilo v Holandsku a práve jeho model PCG skupín chceme prebrať aj my. Pracovná skupina ÚDZS a poisťovní má vybrať choroby, za ktoré dostanú poisťovne viac peňazí. Do novo vytvorených skupín podľa chorôb sa potom podľa dohodnutých pravidiel budú zaraďovať poistenci. Výberovým kritériom budú lieky, ktoré dlhodobo užívajú. Najviac má po zavedení získať štátna VšZP. Jej poistný kmeň s 3,5 mil. poistencov obsahuje totižto mnoho chronických pacientov. Dnes na to, koľko dostane poisťovňa z odvodov, vplýva len vek, pohlavie a ekonomická aktivita poistencov.

Bývalý generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Apollo a súčasný poradca Prezídia SLK Vladimír Balogh upozorňuje, že pojem nadlimity si vymysleli poisťovne. "Pojem nadlimity sme si viac-menej vytvorili my sami, nakoľko je evidentný nedostatok financií v systéme a navyše nemáme určené objektívne reálne nákladové ceny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti." V porovnaní s rokom 2009 minulý rok nadlimitné výkony klesli o približne 7,75%, teda o 7,5 mil. EUR. Podľa viceprezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Petra Ottingera je to tým, že lekári sa poučili a výkony odkladajú. "Poskytovatelia sa naučili, že radšej pacientov objednávajú, ako by ich mali vybavovať,“ povedal.