Vládny návrh nového zákona o liekoch navrhoval, aby v rámci vernostného systému tretinu zľavy získala poisťovňa. Tak by sa zľava prejavila pozitívne aj vo verejných financiách. Poslanci v zdravotníckom výbore NR SR sa však rozhodli tento pomer zmeniť a odsúhlasili, aby celú zľavu získal pacient. Zdravotná poisťovňa Union tvrdí, že farmaceutické firmy nebudú medzi sebou súťažiť v kategorizácii liekov o najnižšiu cenu. Budú sa spoliehať, že doplatok znížia zľavou v lekárni. „Je tu riziko, že to povedie k vyšším regulovaným cenám liekov v kategorizácii, vyšším úhradám zdravotných poisťovní a vyššej spotrebe liekov v teréne,“ povedala hovorkyňa Judita Smatanová. Aj investičná spoločnosť Penta, ktorá je akcionárom poisťovne Dôvera aj siete lekární Dr. Max, návrh kritizuje. Správnym riešením je podľa hovorcu Martina Danka rozloženie zľavy. „Prináša šetrenie pre pacienta a aj pre zdravotnícky systém tým, že šetrí výdavky na lieky na úkor lekárnických marží.“ Podľa Ondreja Sukeľa, viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory nebude výsledkom vernostných systémov „znižovanie doplatkov za lieky, ale maximalizácia zisku súkromných spoločností, zatváranie lekární na miestach pre siete nezaujímavých, napríklad na vidieku, a zvyšovanie spotreby liekov“. Vernostné systémy by podľa neho priniesli pacientov najmä sieťam lekární, ktoré by si mohli dovoliť vyššie zľavy ako jednotlivé menšie lekárne.

Vo viacerých bodoch sa slovenský protest podobá na český - napr. požiadavky na zvýšenie platov lekárov, na zníženie ich časovej vyťažovanosti nadčasmi, na navýšenie prostriedkov do zdravotníctva. Pri českej protesnej akcii sa dalo nájsť viac momentov, ktoré nabádali na vytvorenie väčšieho poriadku v systéme českého zdravotníctva. Dokonca sa v jednej z požiadaviek uvádzalo, že chýba systém komerčného pripoistenia. Pri slovenskom proteste cítiť viac ideologický podtón a averziu voči súkromnému kapitálu v zdravotníctve - viď napríklad požiadavku na zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti (ktoré majú zatiaľ mimochodom zostať i naďalej štátne). Protestnú akciu slovenského Lekárskeho odborového združenia vnímame ako nátlak na súčasných vládnych politikov, ktorí sa podľa nášho názoru snažia v zdravotníctve robiť zmeny vedúce k väčšiemu poriadku, transparentnosti a efektívnosti. Je zvláštne, že lekári podobne neprotestovali aj počas predošlej vlády Roberta Fica, kedy sa zdravotníctvo výrazne zadlžovalo a neprijímali sa takmer žiadne systémové zmeny na zlepšenie jeho fungovania.

Eduard Maták, partner skupiny Penta: „Boli by sme radi, keby sa podobne ako v Česku konečne do praxe presadilo, že môžeme podnikať v sieťach lekární. Aj keď dnes všetci vedia, že siete existujú a my zďaleka nie sme jediní, tak nie je právna úprava, ktorá by to umožňovala. Verím, že sa to zmení po schválení zákonu o liekoch. Bude to priestor pre vlastné značky v generikách a vo voľnopredajných liekoch. Chceli by sme distribučnú firmu prepojiť s vlastnou značkou lekární, ktorú máme v Česku a aj na Slovensku pod hlavičkou Dr. Max.“
Denník SME: Nebolo by pre ľudí príjemné, keby si mohli kúpiť voľnopredajné lieky v obchode a nielen v lekárni?
E.Maták: „Bolo. V Česku to funguje a nepoškodilo to nijako obraty v lekárňach. To, že si niekto kúpi Panadol alebo Paralen v supermarkete, neznamená, že ak sa potrebuje poradiť, nepôjde do lekárne. Mnohé príklady z iných krajín hovoria, že je to minimálna časť trhu, asi 3%.“

Oddlženie nemocníc z dôvodu ich prechodu na akciové spoločnosti bude stáť štát podľa návrhu MF SR 350 mil. eur. Podľa informácií denníka SME by však nemocnice potrebovali o 70 mil. eur viac. Minister financií Ivan Mikloš ešte začiatkom júla informoval, že finančné zdroje vyčlenené na oddlženie nemocníc budú pravdepodobne nižšie ako celkové požiadavky veriteľov. V prvom rade sa preto podľa neho budú uspokojovať pohľadávky primárnych veriteľov (napr. dodávateľov energií či liekov). Ku koncu marca dosahovali záväzky štátnych nemocníc po lehote splatnosti 240 mil. eur, v rovnakej výške boli aj záväzky v lehote splatnosti. Nemocniciam by malo byť tiež odpustené splácanie tzv. návratnej finančnej výpomoci vo výške 130 mil. eur z konca roka 2009.

Kľúčové je, aby sa urobil poriadok v systéme poplatkov a zaviedla sa regulácia v podobe horných ochranných limitov a sankčný mechanizmus pre tých poskytovateľov, ktorí si budú vymýšľať nové, legislatívou nepovolené, poplatky, či prezentovať služby a výkony, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako nadštandard. V súčasnosti navrhovaný výber poplatkov de facto iba kopíruje a "legalizuje" zaužívanú prax v našich nemocniciach. Myslíme si, že hospitalizovaní pacienti by mali platiť za pobyt a stravu v nemocnici aspoň to, čo by inak museli tiež zaplatiť (za stravu, pranie posteľnej bielizne, elektrinu a pod.), keby zostali doma. Každý oficiálny poplatok znižuje motiváciu pacientov dávať aj neoficiálne platby - v duchu filozofie: ak si niečo platím, nebudem predsa ešte aj podplácať.