Trh povinného zdravotného poistenia na Slovensku je príliš koncentrovaný - ovláda ho malý počet zdravotných poisťovní, pričom až dve tretiny poistencov eviduje štátna VšZP. Preto vítame kroky, ktoré majú motivovať vstup nových subjektov na tento trh. Opatrenie MZ SR, ktorým sa má docieliť, že menšie zdravotné poisťovne budú môcť použiť relatívne viac peňazí na prevádzkové činnosti v porovnaní so zdravotnými poisťovňami s veľkým počtom poistencov pri celkovom nenavyšovaní týchto zdrojov, má logiku v tom, že veľké poisťovne nepotrebujú pre ich úspory z rozsahu (t.j. fixné náklady na jedného poistenca sú pri veľkej poisťovni nižšie ako pri malej) tak veľa prostriedkov na svoju činnosť ako napríklad začínajúca malá poisťovňa. Ale aby sa toto opatrenie neminulo účinku, treba rozdeliť VšZP na menšie časti a väčšinu z nich ponúknuť transparentným medzinárodným tendrom takým subjektom, ktoré by prispeli k dekoncentrácii trhu so zdravotným poistením.

Pre poctivé zodpovedanie otázky, či sa oplatí vynakladať 9 mil. EUR ročne na povinné plošné očkovanie detí proti pneumokokovým nákazám, keď bolo ku koncu júla nakazených pneumokokmi spolu "len" 23 ľudí z celej populácie SR, je potrebné mať k dispozícii farmakoekonomickú analýzu, ktorá by určovala, do akej sumy je uhrádzanie vakcín z verejných zdrojov pre spoločnosť nákladovo efektívne. Treba porovnať náklady na liečbu verzus prínosy (klinické, ekonomické, iné - napr. zlepšenie zdravotného stavu, predĺženie života, zníženie nákladov liečby v porovnaní s pôvodne neliečeným pacientom, získané ekonomické benefity zo zdravého jedinca a pod.). To by tiež umožňovalo komparovať alternatívne možnosti využitia týchto peňazí, t.j. či sa náhodou nedajú použiť účelnejšie - napríklad na liečbu iných závažných ochorení, čo by ľuďom prinieslo viac rokov života v dobrom zdraví.

INEKO, august 2011

Oficiálne zdroje sa líšia a nie sú úplné, náš dolný odhad je 1050 až 3200 € podľa odbornosti
Keďže platy lekárov sú financované prevažne z verejných zdrojov a dohadujú sa na trhu s vysokou informačnou nerovnosťou a tiež s vysokou koncentráciou (pri ich tvorbe sa teda nedá spoľahnúť na súťaž), mala by mať verejnosť presnejšie informácie o ich výške. Vedeli by sme tak lepšie posúdiť oprávnenosť požiadaviek lekárov na zvyšovanie platov pri každoročných vyjednávaniach s poisťovňami, ale aj oprávnenosť účtovania rôznych priamych platieb. V súčasnosti neexistujú oficiálne voľne dostupné informácie o výške platu lekárov podľa odborností ani o hrubom zisku súkromných lekárov, resp. porovnanie platov lekárov v štátnych a súkromných zariadeniach. Našim odporúčaním je preto začať tieto údaje sledovať a pravidelne v prehľadnej forme zverejňovať.

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik tvrdí, že lekári v nemocniciach, ktoré sa zmenili na akciové spoločnosti, zarábajú približne o 400 EUR a zdravotné sestry o 100 EUR viac ako lekári, resp. sestry v príspevkových organizáciách.
"Nie je pravda, že lekár v akciovej spoločnosti zarobí o 400 EUR viac. Za prvý štvrťrok v roku 2011 dosiahol priemerný plat lekára bez príplatkov v akciovej spoločnosti 1609 EUR, kým vo fakultnej nemocnici 1589 EUR, čiže tam je rozdiel 20 EUR. Minister zavádza verejnosť aj v prípade zdravotných sestier, ktoré dokonca zarábajú v nemocniciach akciovkách ešte menej ako vo fakultných nemocniciach," tvrdí predseda Slovenského odborového zväzu Anton Szalay, ktorý vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií o priemerných platoch v zdravotníckych zariadeniach za prvý štvrťrok 2011.
"Ministerstvo zdravotníctva pri informovaní o platoch lekárov vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií za celý rok 2010 a za prvý štvrťrok 2011. Rozdiel v platoch lekárov pracujúcich v akciových spoločnostiach a príspevkových organizáciách, ktoré patria pod ministerstvom zdravotníctva - priemerná mzda vrátane náhrad za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, brannej pohotovosti a bez paušálnych náhrad, za prvý štvrťrok 2011 je 352,23 EUR. Za rok 2010 bol podľa odhadu rozdiel 397,92 EUR," uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

Nemocnice sa budú oddlžovať inak ako v roku 2003, nemá to byť pokračovanie Veriteľa. „Postup samotného oddlženia spôsobom Veriteľa naráža na prekážky, ktoré by celý proces predĺžili a skomplikovali,“ povedala hovorkyňa MZ SR Katarína Zollerová. Úlohou komisie pre oddlženie bude rokovať s najväčšími veriteľmi nemocníc a dohodnúť odpustenie úrokov z omeškania, pokút a iného príslušenstva. Okrem toho má mať na starosti aj rokovania o zľave, ktorá zníži pohľadávky. Na rozdiel od Veriteľa nebude pohľadávky od veriteľov kupovať. To budú robiť jednotlivé nemocnice. „Dohoda o vyrovnaní bude predmetom rokovania riaditeľa zdravotníckeho zariadenia a veriteľa,“ povedala Zollerová. Dlhy budú uhradené cez štátnu pokladnicu. Peniaze sa budú uvoľňovať len so súhlasom komisie. Riaditeľov budú kontrolovať skupiny, ktoré vytvoria Slovenská konsolidačná a ministerstvo zdravotníctva. Tie budú overovať konkrétne podklady na oddlženie, aby sa predišlo špekulatívnemu oddlžovaniu. Napríklad fiktívnym či predraženým pohľadávkam.