Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Diferencované odmeňovanie by nemalo byť obmedzené len na obdobie koronakrízy. Kľúčové je stanoviť a
dohodnúť sa na kritériách, merateľných ukazovateľoch, na základe
ktorých by prichádzalo k diferenciácii. Zohľadniť v
platbách kvalitatívne a efektívnostné parametre a zároveň nespravodlivo
nepoškodiť poskytovateľov nie je vôbec triviálna záležitosť. Odmeniť
ambulantných poskytovateľov diferencovane podľa toho, či počas
koronakrízy ambulovali a koľko, je určite tiež zmysluplné, v súlade s
princípom zásluhovosti a metodicky vôbec nie tak zložité ako podľa
spomínaných ukazovateľov kvality a efektívnosti. Zdravotné poisťovne
majú určite najlepšie dáta o výkonoch jednotlivých poskytovateľov, a
preto by mali byť ony tými subjektmi, ktoré rozdeľujú platby. Veď
napokon, to je zmyslom fungovania zdravotných poisťovní - sú platcami za
zdravotnú starostlivosť.
Zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Ak by štát v dôsledku výpadku zdrojov v súčasnej situácii dofinancoval iba štátnu VšZP, bolo by to diskriminačné opatrenie vytvárajúce na trhu výsadné postavenie pre najväčšiu poisťovňu. Ľudia poistení v Dôvere a Unione by si potom oprávnene mohli klásť otázky, že ich súčasná vládna moc považuje za občanov "druhej triedy". Pre štát by mal byť prioritný cieľ, aby mali ľudia poskytovanú kvalitnú, efektívnu a dostupnú zdravotnú starostlivosť, resp. aby bol ich život v dobrom zdraví čo najdlhší, a to bez ohľadu na to, kde sú poistení a či im starostlivosť poskytuje štátny, súkromný, samosprávny, neziskový či cirkevný subjekt. Nediskriminačné dofinancovanie zdravotníctva je možné cez navýšenie platieb za "poistencov štátu".
Na základe
ďalších a lepších poznatkov šírenia koronavírusu tu máme novú informáciu, že dvojnásobný počet ventilátorov náš zdravotnícky systém
nebude vedieť ani zo strednodobého hľadiska využiť, nakoľko okrem
absencie prípadov, ktoré si vyžadujú v rovnaký čas umelú pľúcnu
ventiláciu (v týchto dňoch možno počet ventilovaných COVID-19 pacientov
zrátať na prstoch jednej ruky), je úzkym hrdlom kvalifikovaný personál,
ktorý by vedel prístroje plnohodnotne obsluhovať (je to veľmi komplexná
odborná a pre pacienta zároveň riziková procedúra, ktorú nemožno naučiť
za pár týždňov).
Dnešná otázka
hodnoty za peniaze teda znie, či nie je momentálne a pre budúcnosť pre
našu spoločnosť prínosnejšie, niektoré z nepotrebných ventilátorov
predať či prenajať krajinám, ktoré ich teraz nutne potrebujú, a či ušetrené peniaze
nevyužiť napríklad na lepšie vybavenie záchranárov či pracovníkov v
zariadeniach sociálnych služieb ochrannými pomôckami, na odmenenie
zdravotníckych pracovníkov z prvej línie v boji proti koronavírusu alebo
či ich napríklad nevyužiť pre získanie nových intenzivistov, ktorí by
vedeli ventilátory v slovenských nemocniciach plnohodnotne využívať?
INEKO: Analýza programového vyhlásenia vlády v oblasti zdravotníctva. Väčší dôraz a preferovanie štátneho zdravotníctva, posilňovanie štátnej regulácie a štátneho vlastníctva, menšia dôvera v súkromný sektor a trhové riešenia.
Keby boli správne procesy, postupy a metodiky prítomné a aj uskutočňované v praxi, tak by sa menej stávalo, že pacient blúdi systémom, domáha sa testovania, je v štátnej karanténe na izbe s nakazenými, že leží s cestovateľskou anamnézou a príznakmi na neizolovanom pľúcnom oddelení, a nie na infekčnom a pod. A keby panoval v slovenskom zdravotníctve väčší poriadok, tak by sa možno ani nestalo, že tých pár lekárov bude po lyžovačke v alpských krajinách ohrozovať svojou nezodpovednosťou ich kolegov a pacientov.