Optimálnym riešením by bolo zrušiť koncept pevnej siete, neprijať koncovú sieť a ponechať len požiadavky na verejnú minimálnu sieť, ktorá relatívne najmenej deformuje súťažné prostredie medzi nemocnicami a poisťovňami a na druhej strane zaručuje pacientom dostupnosť zdravotnej starostlivosti určením minimálneho počtu lekárov v tej-ktorej špecializácii či nemocničných lôžok v každom okrese či kraji.

Čím je poistný kmeň väčší, tým má väčšiu hodnotu, a teda je pre potenciálneho kupcu drahší. Pred zavedením parametra chorobnosti do prerozdeľovania poistného platilo tiež, že čím je poistný kmeň zdravší, tým je pre kupcu atraktívnejší, a teda drahší. Toto však už v súčasnosti úplne neplatí.

Dnešný neutešený stav zdravotníctva je práve dôsledkom zlyhania štátu, ktorý je dlhodobo jediný vlastník najväčšej poisťovne aj poskytovateľov, pričom teraz má vzniknúť jedna poisťovňa, štátny monopol. Vzdávame sa šance na vytvorenie podmienok na súťaž v kvalite. Ďalej sa nerieši skutočnosť, že štát ako regulátor a vlastník najväčšej poisťovne aj nemocníc je v konflikte záujmov. A po tretie sa vzdávame šance na prilákanie investorov, ktorí by pomohli rozvoju zdravotníctva.

Neefektívnosť zdravotníctva nie je dôsledkom zlyhania súťaže, ale zlého riadenia štátu a faktu, že súťaž ešte poriadne nefunguje.

Podla OECD rastli na Slovensku v rokoch 2000 az 2009 vydavky na zdravotnictvo najrychlejsie v ramci celej OECD – v priemere realne o 10,9% rocne. Ide o obrovsky narast zdrojov, ktory pravdepodobne ludia necitia v adekvatnom zvyseni kvality poskytovanej starostlivosti. Navyse je tento narast v rozpore s aktualnymi poziadavkami zdravotnikov na plosne zvysovanie platov.