Ak sa vo výberových konaniach na posty riaditeľov zdravotníckych zariadení zúčastňuje len jeden uchádzač, nejde o žiadnu súťaž, ktorá by vygenerovala najlepšieho kandidáta spomedzi viacerých, ale môže ísť len o formálny výber vopred dohodnutého uchádzača. Verejnosti sa však odkomunikuje, že išlo o štandardné výberové konanie.

Nedá sa mechanicky predpokladať, že VšZP by prípadným prevzatím poistných kmeňov či odkúpením Dôvery a Unionu automaticky aj generovala tie zisky, ktoré dosahovali v ostatnom čase súkromné poisťovne, takže sa tiež nedá povedať, že systém s jedinou štátnou poisťovňou by do systému priniesol celkovo viac peňazí, ako je to pri dnešnom pluralitnom modeli.

Okrem často spomínanej optimalizácie lôžok a nemocničných oddelení sa dajú v nemocniciach racionalizovať personálne náklady, ktoré tvoria najväčší podiel nákladov nemocníc, a to tým, že sa zvýši produktivita práce, odstránia sa personálne, ako aj procesné duplicity pri liečbe pacientov. Nemalý priestor na šetrenie sa dá nájsť aj pri nákupoch nemocníc a pri využívaní prístrojového vybavenia a zdravotníckeho materiálu.

VšZP robí len to, čo jej a ostatným zdravotným poisťovniam ukladá zákon. Ak totižto poisťovňa vytvorí zisk a zároveň má svojich poistencov na čakacích listinách na určité plánované zákroky, musí zisk použiť práve na úhradu týchto výkonov.

Prípadné zavedenie unitárneho systému by nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, skôr naopak. Štát, ktorý má aj v súčasnosti najzásadnejší vplyv v zdravotníctve, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu, by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how, napr. pri manažovaní pacienta, a zavreli by sa dvere pred novými zahraničnými investormi, ktorí by mohli pomôcť rozvoju slovenského zdravotníctva.