Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
V tomto prípade sa v priamom prenose ukazuje škodlivosť dominantného postavenia štátu v slovenskom zdravotníctve. Je tu podozrenie zo zneužitia tohto silného vplyvu, z koordinovaného postupu, čo spolu s konfliktmi záujmov štátu vytvára podmienky na obmedzenie hospodárskej súťaže na zdravotníckom trhu, a tým aj obmedzenie efektívnosti celého systému.
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia prostredia, nepredstavuje ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) príliš veľké riziko pre spoločnosť.
Horný limit na priame platby v zdravotníctve je prvkom solidarity a odporúčaniahodný ochranný prvok pre najviac chudobných a chorých ľudí, aby neplatili neúnosné doplatky za lieky či potenciálne aj za liečbu chorôb. Na Slovensku máme zatiaľ zavedený strop na doplatky za lieky len pre dôchodcov a ťažko chorých, čo je diskutabilné, nakoľko sociálne odkázané môžu byť aj iné skupiny.
Sklzy v harmonograme vnímame pozitívne, nakoľko sa nimi znižuje pravdepodobnosť zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý by si v čase prelomenia prvej hranice dlhovej brzdy vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, pričom by zároveň nedával žiadne záruky zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre občanov.
Štát by mal definovať nadštandard, vrátane možností uprednostnenia pri poskytovaní plánovanej zdravotnej starostlivosti. Každý, vrátane politikov, by si potom mohol zaňho priplatiť. Pri akútnej starostlivosti by lekári na základe vážnosti zdravotného stavu a ďalších transparentne stanovených pravidiel mali rozhodnúť, kto bude uprednostnený.