Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Akékoľvek plošné zvyšovanie platov zdravotných sestier, ale aj lekárov bez posudzovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bez ohľadu na finančné možnosti tej-ktorej nemocnice či iného poskytovateľa pôjde na úkor efektívnosti a zadlženosti zdravotníctva, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne aj občania.
Napriek úsiliu nemocníc uskutočňovať potrebné racionalizačné opatrenia, tu chýbajú razantné systémové kroky vlády, ktoré by udržali dlh pod kontrolou a postupne ho znižovali. Aj preto považujeme splnenie tohtoročného a budúcoročného cieľa v oblasti zadlženia nemocníc skôr za málo pravdepodobné.
Je faktom, že v medzinárodnom porovnaní je na rozdiel od lekárov počet zdravotných sestier v SR podpriemerný. Jedným z dôvodov tohto stavu môžu byť i relatívne nízke príjmy sestier. Riešením však nie je plošné zvyšovanie platov, ani zákonom stanovené minimálne mzdové nároky, ale diferenciácia platov umožňujúca riaditeľom nemocníc odmeňovanie lekárov a sestier podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice či poskytovateľa. Problémom je, ak sa zvyšujú platy lekárov či sestier plošne, bez ohľadu na finančné možnosti a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čiže na úkor efektívnosti a zadlženosti nemocníc.
Dôvodov klesajúceho záujmu ľudí o prepoisťovanie môže byť viacero, napríklad spokojnosť s poisťovňou, absencia nových hráčov na trhu s verejným zdravotným poistením, nezúžený základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z odvodov, zneisťovanie poistencov vládnymi politikmi v súvislosti s plánmi vytvoriť systém s jednou štátnou poisťovňou a pod.
Systémovo je správne, aby pochybenia lekárov popri súde posudzovala nezávislá inštitúcia, pri dostatku peňazí a kapacít ideálne na profesionálnej báze. Ak by Slovenská lekárska komora (SLK) mala kontrolovať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti, predstavovalo by to pre sťažujúcich sa pacientov menšiu garanciu nestrannosti pri rozhodovaní o ich sťažnosti. Bolo by to totižto podobné, ako keby si živnostenský zväz namiesto daňového úradu vyhradzoval právo kontrolovať správnosť daňových priznaní živnostníkov.