Presnejšie výsledky efektívnosti zdravotníctva závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby (tak ako pri analýze IFP), ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.

Existuje tu riziko, že sa vláda pokúsi garantovať súkromnému partnerovi príjmy na základe nevýhodného (rozumej: nadštandardného) dlhodobého kontraktu s VšZP a prísľubu účasti novej nemocnice v minimálnej sieti - čiže garanciou zmlúv aj s ostatnými poisťovňami. Týmto spôsobom (rozumej: vyššími platbami, ako by bolo obvyklé a zvýhodnením pred inými nemocnicami pri zazmluvňovaní výkonov) sa bude de facto splácať výstavba nemocnice súkromnému investorovi z verejných zdrojov. Mimochodom, garantovanie príjmov jednej nemocnice na základe dlhodobých kontraktov s VšZP ide proti cieľom posilňovať súťaž medzi poskytovateľmi, a medzi poisťovňami a zvyšovať ich kvalitu a efektívnosť.

Preveriť možné základné konflikty záujmov nominantov štátu by malo byť nevyhnutnou podmienkou vymenovania, pričom v ére rozmachu internetu, sociálnych sietí a zverejňovania údajov by táto úloha nemala predstavovať pre štát ako nominujúceho nejaké výraznejšie problémy a náklady. Životopis nominanta, jeho čestné prehlásenie o "bezkonfliktnosti" a prieskum o tejto osobe na internete by malo byť minimom. Ak by podobný postup zvolilo aj MZ SR, muselo by prísť na tento konflikt záujmov.

Jedným z najhlavnejších dôvodov odchodu zdravotných sestier do zahraničia sú relatívne nízke príjmy sestier v SR v porovnaní s vyspelými krajinami západnej Európy. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.
Je faktom, že v medzinárodnom porovnaní je na rozdiel od mierne nadpriemerného počtu lekárov počet zdravotných sestier v SR podpriemerný, pričom za 10-ročné obdobie od roku 2000 klesol počet sestier na hlavu jedine v Litve a na Slovensku, pričom v SR bol zaznamenaný výrazne najväčší prepad – vyše 20%.

Treba sa podrobnejšie pozrieť na konkrétne tendre SÚSCCH s dotknutou firmou, koľko (a či vôbec nejakých) a akých v nich mala konkurentov, aké boli ceny, porovnať ich aj s inými obstarávateľmi, ako boli nastavené výberové kritériá atď. Firmy, pri ktorých existujú podozrenia, že pri dodávke tovarov či služieb objednaných štátom či štátnymi spoločnosťami ich poškodili, a navyše sú spájané s práve vládnucími politikmi, predstavujú totižto zvýšené riziko neefektívnych tendrov aj do budúcnosti.