Pracovná zdravotná služba by mala existovať na dobrovoľnej báze. V opačnom prípade predstavuje najmä pre malých a stredných podnikateľov a nízkorizikové povolania nezanedbateľnú finančnú, časovú a administratívnu záťaž, ktorá zbytočne predražuje zamestnávanie ludí, a vytvára tak bariéry pre rozvoj podnikania a trhu práce.

Je zrejmé, že čím je počet zdravotných výkonov, ktorých preplatenie podlieha predchádzajúcemu súhlasu slovenskej zdravotnej poisťovne, vyšší, tým sa znižuje možnosť občanov SR využívať výhody spoločného vnútorného trhu EÚ v službách. Zámerom príslušnej európskej smernice je pritom práve podpora slobodného využívania služieb v rámci celej EÚ, čo má pozitívny dopad na zvyšovanie efektívnosti zdravotníckych služieb a úžitku pre pacienta

To, že momentálne nie je zavedenie unitárneho systému prioritou, môže byť z viacerých dôvodov, ktoré sa aj navzájom dopĺňajú:
- zlý stav vo verejných financiách (procedúra nadmerného deficitu zo strany EK, žiadosť SR o investičnú výnimku) a nemožnosť výraznejšie zvýšiť zadlženie krajiny (dlhová brzda),
- problematické riešenie z hľadiska ústavnosti a práva - nejasný verejný záujem pri prípadnom vyvlastňovaní akcionárov súkromných zdravotných poisťovní; riziko arbitráží a vysokých nákladov v budúcnosti pre Slovensko,
- nejasná účelnosť projektu - nie je dokázané, že by systém s jednou poisťovňou zlepšil slovenské zdravotníctvo,
- nie je jasné, či by tento projekt priniesol vládnej strane nárast popularity,
- pravdepodobne nie všetci členovia vlády a strany SMER-SD sú presvedčení o zmysluplnosti takéhoto projektu.

Výška platu by sa podľa nás mala odvíjať len od odvedenej práce, a nie od kritérií ako napríklad dosiahnuté vzdelanie či vek, ktoré ešte vonkoncom nemusia garantovať aj kvalitne vykonávanú prácu. Akékoľvek plošné zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov bez posudzovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bez ohľadu na finančné možnosti tej-ktorej nemocnice či iného poskytovateľa pôjde na úkor efektívnosti a zadlženosti zdravotníctva, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne aj občania.

Výskyt tzv. malej korupcie (pacient - lekár) v zdravotníctve je najmä dôsledkom informačnej nerovnosti medzi lekárom a pacientom, ktorý v skutočnosti nevie, na čo a kedy má nárok, nedostatočnej konkurencie medzi poskytovateľmi, ako aj prakticky neobmedzených zákonných nárokov ľudí pri poskytovaní bezplatnej zdravotnej starostlivosti pri obmedzených verejných zdrojoch zdravotníctva.
Je škoda, že sa doposiaľ nepodarilo žiadnej vláde ustanoviť sociálne akceptovateľnú mieru finančnej spoluúčasti pacientov na svojej liečbe, čo by dozaista obmedzilo priestor pre korupciu a zo zvýšených oficiálnych príjmov nemocníc by mali prospech všetci, napríklad aj zdravotné sestry a lekári, ktorí teraz neprofitujú z úplatkov pacientov.