Hlavnym rizikom reformy ESO (resp. akehokolvek zostihlovania statnej spravy) je prave odpor dotknutych uradov. Autori reformy by preto mali mat pripravene argumenty, preco by ten ktory urad mal prestat existovat. Vratane zverejnovania moznych uspor pre verejne financie. Ked verejnost tieto argumenty nepozna (analyza nebola zverejnena), nemoze efektivne prispiet k tlaku na presadenie reformy.

Centrálne nákupy určitým spôsobom znižujú flexibilitu obstarávania a hodia sa väčšinou len na jednoducho špecifikovateľné tovary a služby, ktoré sú opakovane potrebné pre všetky alebo viaceré nemocnice (napr. lieky alebo SVaLZ). Centrálne obstarávanie môže priniesť vyššiu efektívnosť využívania verejných zdrojov. Využívajú sa tým úspory z rozsahu a obmedzuje sa priestor pre nehospodárne nákupy, ktoré sú častým problémom slovenských nemocníc.

Je zrejmé, že pri podnikajúcich najbližších rodinných príslušníkoch vedúcich zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme existuje väčšie riziko konfliktu záujmov. Je to podobné, ako keby si dal súkromný podnikateľ z Komjatíc na dvere svojej kancelárie oznam s mobilným číslom na ministra pôdohospodárstva, že je tu možnosť predložiť projekt na eurofondy na ministerstvo pôdohospodárstva.

Je potrebné (aj zo strany zdravotných poisťovní) posilňovať úlohu všeobecného lekára ako tzv. strážcu brány (gatekeeper), ktorý bude viac liečiť ako posielať pacientov ďalej k drahším špecialistom. Malo by to byť prínosné tak pre pacientov, ako aj pre verejné financie. Miera posielania pacientov od všeobecných lekárov na ďalšiu liečbu k špecialistom je totižto podľa prieskumu WHO na Slovensku vysoká – dosahuje približne 245 odporúčaní pri 1000 návštevách pacientov za rok, pričom až dve tretiny návštev pacientov u lekára vedie k predpísaniu liekov.

Aby štátne nemocnice načas splácali všetky svoje záväzky voči dodávateľom, musí byť splnený predpoklad, že v nemocniciach budú fungovať správne ekonomické motivácie. Nesmú v nich pôsobiť politicky nominovaní riaditelia s krátkou životnosťou a slabými manažérskymi schopnosťami, nesmú absentovať tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy a neustále oddlžovania zo strany štátu sa musia stať minulosťou, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez finančného krytia musí byť zmenená, zdrojmi nekryté zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov tiež, musí sa znížiť momentálne obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo, nemala by sa a priori odmietať transparentná privatizácia nemocníc, musí sa odstrániť zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti a pod.