Vítame takúto možnosť, keďže posilňuje rolu všeobecného lekára, ktorá je na Slovensku vnímaná ako relatívne slabá a málo atraktívna. Všeobecní lekári by mali pacienta viac liečiť, koordinovať či manažovať jeho liečbu a byť jeho hlavným “dispečerom” zdravia. Malo by to byť prínosné tak pre pacientov, ako aj pre verejné financie.

Pravdepodobne zvíťazili silné tlaky rôznych záujmových a politických skupín proti správnym racionalizačným snahám v lôžkovej starostlivosti, čo je škoda. V tomto svetle preto vyznieva optimalizácia v roku 2011 ako obdivuhodný a odvážny výkon. Priestor na ďalšiu optimalizáciu lôžkovej starostlivosti na Slovensku existuje, keďže v medzinárodnom porovnaní (OECD) máme v SR nadpriemerný počet nemocničných postelí a slovenský zdravotný systém má zároveň aj obrovský potenciál na zlepšenie svojej efektívnosti. Z údajov NCZI tiež vyplynulo, že percentom využiteľnosti nemocničných postelí Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami.

Explicitne nie je na Slovensku v legislatíve upravené všeobecné právo pacienta na odborný názor druhého lekára. Inak je to v Českej republike, kde inštitút "second opinion" zakotvili v zákone v roku 2012. Tam teda majú pacienti nárok, aby im bola z verejného zdravotného poistenia hradená konzultácia (a prípadne aj doplňujúce vyšetrenia) u iného lekára rovnakej špecializácie. Malo by to prispieť k väčšej istote a bezpečnosti pacienta, ale aj adekvátnosti zvolenej liečby. Keďže inštitút "druhého názoru" môže v jednotlivých prípadoch znamenať vyššie verejné výdavky (napr. zbytočná duplicita), ale aj nižšie výdavky v budúcnosti (napr. predídenie výdavkom pri zle zvolenej liečbe a následných komplikáciách), bolo by preto potrebné na základe analýzy ukázať, čo prevažuje a podľa toho sa rozhodnúť, či by bol takýto inštitút u nás prínosom.

Zmanipulované výberové kritériá, resp. ak sú príliš prísne stanovené, generujú nízky počet uchádzačov, čo znamená obmedzenú súťaž a predpoklad vyšších cien. Keby v tendroch nemocníc súťažilo viac uchádzačov, nemocnice by zrejme ušetrili viac peňazí. Príčiny pochybných tendrov môžu byť rôzne - štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná regulácia a dohľad štátu či samosprávy, politické prepojenia, konflikty záujmov, tzv. morálny hazard, kolúzne správanie sa firiem, atď.

Ide tu o zosobnenie škody, o výluku v poistnom krytí. Aby sa bezbreho nezneužívala zdravotná starostlivosť solidárne financovaná platcami daní a odvodov v prospech jedincov, ktorí závažným nezodpovedným úmyselným či protiprávnym konaním poškodili zdravie sebe alebo inej osobe.