Mohlo by sa začať diskutovať aj o hľadaní možností ako eurofondami
podporiť napríklad aj mzdy ľudí pracujúcich v zdravotníctve, keďže tento
rezort, podobne ako školstvo, stojí a padá na kvalitnom personále, ktorý
má obrovský potenciál na to, aby kľúčovým spôsobom pozitívne ovplyvnil
oblasti, kde nás topánka najviac tlačí.

Trendom je, že sa komplikované prípady, teda náročná liečba, či už z hľadiska odborného alebo finančného, sústreďuje vo vysoko špecializovaných centrách, ktoré majú na takýto typ liečby dostatok kapacít a skúseností. Menšie, regionálne nemocnice, ktoré sú bližšie pri občanoch, by sa mali viac špecializovať na relatívne jednoduché zákroky, rehabilitáciu a poskytovanie odbornej starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov. Pozvoľna a prirodzene k tomu dochádza už aj dnes, a to aj vďaka voľnej tvorbe cien medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami. Spoločným menovateľom týchto snáh je to, aby každý poskytovateľ ponúkal pacientom také služby, pri ktorých vie garantovať ich vysokú kvalitu a efektívnosť. A to sa väčšinou nedá v prípadoch, keby poskytoval všetko a pre všetkých.

V slovenskom zdravotníctve je dostatok zdrojov. Treba ich len účelnejšie využívať. Výdavky do zdravotníctva (merané ako percento HDP a tiež ako výdavky na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily) sú na Slovensku vyššie ako v ostatných troch krajinách V4 (Česko, Maďarsko a Poľsko). V prvej dekáde tohto storočia rástli zdravotnícke výdavky v SR najrýchlejším tempom spomedzi všetkých krajín OECD.

Nemocnice sa naďalej zadlžujú, lebo sa napríklad zastavili reformné procesy smerujúce k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a zavádzaniu tzv. tvrdých rozpočtových pravidiel pri ich hospodárení. Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu exekúcií alebo konkurzu, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť.

Záväzky po lehote splatnosti štátnych nemocníc rástli v minulom roku rýchlejšie, a keďže miera administratívneho vplyvu zavedenia maximálnej lehoty splatnosti faktúr na ich nárast nie je známa, nemôže MZ SR bez ďalšieho vysvetlenia tvrdiť, že sa mu podarilo v absolútnych hodnotách spomaliť tempo ich zadlžovania, keď kľúčový ukazovateľ dlhu - záväzky po lehote splatnosti - hovorí pravý opak.