Licencie na záchranky by sa mali udeľovať prostredníctvom aukcie, v ktorej by vyhral ten subjekt, ktorý ponúkne pri splnení všetkých kvalitatívnych parametrov, čo sa týka časovej dostupnosti prvej pomoci, personálnej a prístrojovej vybavenosti, najvyššiu sumu za licenciu alebo podľa iného možného nastavenia aukcie najnižšiu sumu verejných peňazí, za ktorú je schopný prevádzkovať služby záchranky. Proste aby bol občanom garantovaný určitý kvalitatívny štandard a verejné financie zároveň profitovali z udeľovania licencií vyššími príjmami, resp. väčšími úsporami.

Každú úpravu, ktorá približuje našu legislatívu k hranici minimálnych požiadaviek smernice EÚ a nevzďaľuje ju od nej, vítam, lebo relatívne znižuje administratívnu záťaž pre zamestnávateľov vytvárajúcich pracovné miesta pre ľudí. Zároveň vytvára na trhu s PZS väčšiu súťaž, čo je tiež pozitívom. Zdravotné, hygienické a ostatné pracovné podmienky na pracovisku by mali byť hlavne agendou odborov.

Radšej ako plošne zdaňovať všetky farmaceutické firmy dodatočnou daňou, by farmafirmy (príp. aj sprostredkovatelia) mali mať povinnosť oznamovať daňovému úradu účastníkov ich vzdelávacích a marketingových podujatí spolu so všetkými výdavkami na každého zdravotníka jednotlivo. V takom prípade by sa potom dali s nimi ľahko spárovať už teraz povinné, ale nedostatočne uskutočňované hlásenia zdravotníckych pracovníkov o ich príjmoch od farmafiriem, a tým by sa dali odhaľovať nezrovnalosti a daňové úniky.

Slovensko trpelo a stále trpí relatívne vysokými výdavkami na lieky, a preto bolo logickým vyústením, že sa v rámci reformy liekovej politiky umožnilo počas roka častejšie meniť cenu a úhradu liekov. Motiváciou bolo, aby sa znížili tak verejné, ako aj súkromné výdavky na lieky, čo sa v ostatných rokoch vcelku darilo. Samozrejme, odvrátenou stranou tohto kroku sú zvýšené transakčné náklady, ktoré musia často niesť výrobcovia, distribútori a lekárne. A tiež to zvyšuje potrebu lepšej pripravenosti štátnej regulácie a kontroly, aby sa nestávalo, že častejšie zmeny cien liekov budú mať za následok aj ich častejší nedostatok pre pacientov.

Keďže Slovensko neuplatňuje reguláciu počtu lekární, ich počet u nás zodpovedá dopytu ľudí po ich službách. Prípadné zavádzanie plošných regulácií, ktoré by obmedzovali otvorenie novej lekárne plnením demografických či geografických kritérií, by bolo v súčasnosti, keď nie je zrejmé, že by bol ohrozovaný verejný záujem pri poskytovaní lekárenských služieb, kontraproduktívne. Doplatili by na to samotní pacienti znižujúcou sa dostupnosťou a kvalitou služieb lekární a paradoxne aj malí prevádzkovatelia lekární, ktorí by mohli oveľa ťažšie vstupovať na trh a konkurovať veľkým sieťam.