Zo zatiaľ zverejnených informácií MZ SR sa dá obrysovo usúdiť, že poriadok v poplatkoch sa trošku zlepší, ale stále tu bude dostatočný priestor na spory a kreatívne zdôvodnenia, či je ten-ktorý poplatok za úkon, ktorý už neprepláca zdravotná poisťovňa. Stále tu nebude mať pacient informáciu, na čo všetko má nárok z verejného zdravotného poistenia. Pozitívom je, že župy budú viesť zoznamy poplatkov jednotlivých poskytovateľov. Dúfame, že ich budú aj zverejňovať.

Pre slovenských daňových poplatníkov je najdôležitejšie, aby boli vakcíny na pandemickú chrípku zaobstarané za čo najnižšiu cenu a je úplne jedno, či budú spoločne obstarané s ďalšími krajinami, alebo vyrábané na Slovensku. V druhom prípade by však bolo nutné k cene za “domácu” vakcínu prirátať aj náklady za akúkoľvek štátnu pomoc pri výstavbe továrne na tieto vakcíny.

Na Slovensku nie je k dispozícii užívateľsky priateľský a dostatočne podrobný zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, na ktorom by boli k dispozícii informácie o ich efektívnosti a kvalite, a v ktorom by sa dali poskytovatelia porovnať podľa zvolených parametrov. Ak laická a odborná verejnosť nemá tieto informácie, nedokáže vyvinúť dostatočný tlak na zvyšovanie efektívnosti, kvality a znižovanie korupcie v zdravotníctve. INEKO preto pracuje na vytvorení internetového portálu, kde verejnosť získa prístup k dostupným a zároveň relevantným parametrom kvality a efektívnosti nemocníc. S týmto procesom sú však spojené mnohé problémy a obmedzenia – od finančných, cez momentálnu (ne)existenciu, dostupnosť a robustnosť dát až po (ne)ochotu tieto dáta poskytovať.
Pozrite si prezentáciu, ktorá odznela na Health Care Forum (Fórum pre manažérov v zdravotníctve).

Doteraz sa žiadnej vláde nepodarilo trvalo udržateľným spôsobom znížiť zadlženosť zdravotníctva. Aj minulý rok rástli záväzky po lehote splatnosti pri štátnych nemocniciach viac ako rok predtým. Súčasná vláda si na brzdenie zadlženosti vybrala namiesto systémových zmien skôr manažérske prístupy a dúfa, že sa lepším manažovaním štátnych zariadení podarí “ukočírovať” hospodárenie týchto subjektov. Tento prístup je však na rozdiel od systémových automatických pravidiel oveľa viac neistý a rizikový, čo sa týka trvalej udržateľnosti efektov takýchto opatrení.

Existuje tu riziko, že sa vláda pokúsi garantovať súkromnému partnerovi príjmy na základe nevýhodného (rozumej: nadštandardného) dlhodobého kontraktu s VšZP a prísľubu účasti novej nemocnice v minimálnej sieti – čiže garanciou zmlúv aj s ostatnými poisťovňami. Týmto spôsobom (rozumej: vyššími platbami, ako by bolo obvyklé a zvýhodnením pred inými nemocnicami pri zazmluvňovaní výkonov) sa bude de facto splácať výstavba nemocnice súkromnému investorovi z verejných zdrojov. Rizikom je tiež možné skryté zadlžovanie krajiny nepriznanými splátkami investičnej výstavby nemocnice zo strany štátu.