Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Otázok okolo ruskej vakcíny, ak aj odhliadneme od jej možných propagandistických a geopolitických cieľov (mimochodom, v Rusku je percento zaočkovaných o polovicu nižšie ako v EÚ...), je stále mnoho. Štandardný registračný proces cez Európsku liekovú agentúru (EMA) (ak oňho vôbec majú Rusi záujem) by ich pomohol odstrániť. Ak si naň nepočkáme, musia si byť občania vedomí toho, že pri Sputniku V existuje zatiaľ väčšia miera neistoty, čo sa týka jej bezpečnosti, účinnosti a farmaceutickej kvality. Neistota neprispieva k dôvere. Dôvera je pritom pre úspech vakcinácie obyvateľstva kľúčová. Mali by sme menej experimentovať a viac sa sústrediť na overené postupy a dôkazy.
Dušan Zachar, INEKO: Myslím si, že v momentálnej situácii by odstúpenie ministra zdravotníctva nič neriešilo. Na skladanie účtov bude čas v pokojnejšej atmosfére. Je pravdou, že čas pandémie si vyžaduje krízových manažérov, ktorí sú rozhodní a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa nie vždy darilo. Ale treba tiež dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol minister zdravotníctva Marek Krajčí ten, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown. Niekedy zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.
Odmeňovanie „podľa tabuliek“ s garantovanou pravidelnou valorizáciou mnohým aktérom v zdravotníctve vyhovuje, lebo je to relatívne pohodlné (aj z hľadiska sociálneho zmieru) a predvídateľné. Na druhej strane tak, ako je tento model odmeňovania v nemocniciach v súčasnosti nastavený, je z finančného hľadiska dlhodobo neudržateľný, generuje dlhy, prostredie priemernosti, vytvára suboptimality z hľadiska regionálnej dostupnosti rôznych kategórií zdravotníckych pracovníkov, nemotivuje k dosahovaniu lepších výsledkov a neumožňuje aktívnejší manažment ľudských zdrojov.
Podľa nás by sa preto mala posilniť variabilná motivačná zložka platov zdravotníckych pracovníkov a platový automat by sa mal zreálniť. Mali by sme sa viac pohnúť smerom k diferencovanejšiemu, zásluhovejšiemu odmeňovaniu na základe výsledkov a kvality odvedenej práce.Seniori, ak by boli prednostne zaočkovaní, vedia najviac odľahčiť preťažené nemocnice. Ak by sme mali vakcinovaných viac ako pol milióna seniorov vo veku nad 70 rokov, tak by sa denná úmrtnosť podľa vedcov znížila asi o tri štvrtiny a hospitalizácie by klesli o polovicu. Mnohí mladí a zdraví zamestnanci z prvej vlny slovenskej vakcinačnej stratégie takýto potenciál nenesú a problém preťažených nemocníc riešia len okrajovo. Preto treba popri zdravotníkoch a sociálnych pracovníkoch, ktorí sa v prvej línii bezprostredne starajú o kovidových pacientov, resp. o najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, začať čo najskôr očkovať aj samotné najohrozenejšie skupiny obyvateľstva – ľudí s vysokým vekom, seniorov v zariadeniach sociálnych služieb a starších ľudí s vážnymi chronickými ochoreniami.
Nemecko si na základe vedeckých poznatkov a štatistických dát vypočítalo, aké má byť poradie očkovaných proti ochoreniu COVID-19. Logicky sú najprioritnejší z hľadiska rýchlosti podania vakcíny klienti v zariadeniach pre seniorov, osoby nad 80 rokov a pracovníci, ktorí ich ošetrujú, opatrujú a sú s nimi v bezprostrednom kontakte, ako aj zdravotníci, ktorí sa v nemocniciach starajú o pacientov s COVID-19, resp. o zraniteľné (rizikové) skupiny (napr. onkológia, transplantačné centrá, paliatívna medicína).
Na Slovensku sa v prvej vlne dostanú na rad napríklad aj: mladí a
zdraví vojaci, policajti, hasiči, energetici, vládni politici, študenti
medicíny, obslužný personál v nemocnici,
zdravotnícki pracovníci,
ktorí nepracujú priamo s pacientom, ale napríklad v laboratóriu, v
nekovidovej zóne, na riaditeľstve nemocnice, v zdravotných poisťovniach, v ÚDZS, RÚVZ a podobne.
Na Slovensku až v druhej vlne príde na rad napríklad rizikový 80-ročný človek s obezitou a chronickou obštrukčnou poruchou pľúc žijúci v zariadení pre seniorov. To treba urgentne zmeniť!
Prečítajte si, ako analytik INEKO Dušan Zachar porovnal rôzne prístupy Nemecka a Slovenska k prioritizácii očkovaných skupín obyvateľstva: https://dennikn.sk/2196518/slovensky-ockovaci-plan-zachrani-menej-zivotov-ako-ten-nemecky/?ref=mpm