Oceňujeme, že od pondelka účinná nová vyhláška MZ SR ustanovujúca kritériá určovania poradia očkovania osôb proti ochoreniu COVID-19 určila vek ako rozhodujúci faktor pri priorizácii očkovacích skupín. Ale diabol sa skrýva v detailoch.

Ak sa aktuálna očkovacia stratégia nezmení a bude sa realizovať tak, ako je na papieri, tak ľudia s rizikovým zdravotným stavom nebudú v skutočnosti vôbec pri vakcinácii priorizovaní. A to je chyba. Je totižto načisto jasné, že päťdesiatnik, ktorý je onkologickým pacientom, ťažkým diabetikom, veľmi obéznym, je po transplantácii orgánov, alebo mu zlyhávajú pľúca, obličky, pečeň či srdce je v súvislosti s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, hospitalizáciou a možným úmrtím oveľa rizikovejšia skupina ako zdravý rovnako starý jedinec, resp. mladší príslušníci silových zložiek a tzv. kritickej infraštruktúry, ktorá je nadmerne nafúknutá a v slovenskej vakcinačnej „stratégii“ priorizovaná.

Chronickí pacienti sa síce, technicky vzaté, dostali do prvej fázy očkovania, ale len ako možní náhradníci, ak sa niekto nedostaví na očkovanie, alebo nebude v daný deň dostatok záujemcov. Reálna šanca, že sa nejaké zmysluplné percento chronicky chorých dostane týmto spôsobom k vakcíne skôr ako ich zdraví rovesníci, je tak iluzórne.

Prečítajte si celý komentár analytika INEKO Dušana Zachara zverejneného v Denníku N.

Pri priorizácii skupín obyvateľstva pri vakcinácii proti ochoreniu COVID-19 dáva Slovensko namiesto veku a rizikovosti chronických chorôb do popredia status a povolanie, ktoré slúžia ako kľúč k skoršej vakcíne. Z odborného hľadiska nepochopiteľné, z politického uhlu pohľadu bohužiaľ očakávané. Tento prístup však nezabezpečí, aby sa čo najrýchlejšie znížil tlak na preťažené nemocnice, aby čo najrýchlejšie klesli počty hospitalizovaných s COVID-19, počty ľudí s ťažkým priebehom tohto ochorenia a hlavne počty následných úmrtí.

Veková skupina 65-74-ročných spadla podľa novej vakcinačnej stratégie zo štvrtej fázy očkovania až na ôsmu. To zapríčiní napríklad, že 74-ročný onkologický pacient, vážny diabetik, človek s chronicky zlyhávajúcimi obličkami, srdcom či pľúcami bude musieť na svoju vakcínu počkať, až kým nebudú zaočkovaní všetci (aj mladí a zdraví) učitelia, vychovávatelia a osoby široko ponímanej „kritickej“ infraštruktúry.
Prečítajte si celý komentár o tejto téme od analytika INEKO Dušana Zachara.

Bez nároku na úplnosť a bez poradia dôležitosti uvádzame príklady, ktoré môžu mať na aktuálnu zlú pandemickú situáciu na Slovensku vplyv: koncoročný neskorý a slabý lockdown, nedostatočné trasovanie kontaktov, suboptimálne nasadzovanie rôznych typov testovania a pokrivovaná interpretácia ich výsledkov tak zo strany niektorých vládnych predstaviteľov, ako aj verejnosti (behaviorálne aspekty ľudí po testovaní), nízka dôvera verejnosti v prijímané opatrenia, nedodržiavanie prijatých opatrení, ich obchádzanie alebo prispôsobovanie, veľmi zlá komunikácia opatrení zo strany vlády a štátnych orgánov, toxická komunikácia medzi politikmi aj v rámci koalície, antisystémová parlamentná opozícia, nedostatočné kontroly dodržiavania opatrení, ich vymáhanie a sankcionovanie, vrátane karantény, nedostatočná ochrana hraníc, chýbajúce elektronické služby pomáhajúce ľuďom v orientácii a dodržiavaní nariadení, ako aj ich kontrole, otázna dostupnosť primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, nedostatok epidemiológov a špecialistov na intenzívnu medicínu, vrátane intenzivistických zdravotných sestier, slabá štandardizácia liečenia ochorenia COVID-19 naprieč rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, nozokomiálne nákazy, objektívne relatívne horší zdravotný stav obyvateľstva na Slovensku, tí najzraniteľnejší neumreli na rozdiel od iných štátov na jar 2020, ale až teraz, vysoký podiel priemyslu a nízky podiel práce z domu na Slovensku, návrat veľkého počtu našich ľudí pracujúcich v zahraničí domov na Vianoce, vysoký podiel infekčnejšieho britského viariantu koronavírusu, a tak ďalej.

O tom, prečo sme momentálne najhorší na svete v počte hospitalizácií a úmrtí na COVID-19 na počet obyvateľov, kto je za to zodpovedný, čo ďalej robiť a či by mal teraz minister zdravotníctva Marek Krajčí odstúpiť, si môžete vypočuť v podcaste Nahlas.

Za kľúčové považujeme, aby Plán obnovy definoval ciele s merateľnými ukazovateľmi, ktoré budú znamenať pre pacientov a občanov prínos a zlepšenie starostlivosti, kvality života a výsledkov. Toto však v oblasti nazývanej "Reforma starostlivosti o duševné zdravie" absentuje. Namiesto cieľov, ktoré by jasne ukazovali aký prínos dané opatrenia znamenajú pre pacientov a občanov, sa v dokumente uvádzajú takmer výlučne len nástroje, ktoré sa vydávajú za ciele.

Mali by sme merať, či sa nám danými nástrojmi napríklad znižuje kriminalita v dôsledku duševných porúch, či sa nám znižuje počet samovrážd a úmrtí spojených s duševným zdravým, či nám klesá podiel šikanovaných detí v školách, či sa znižuje záškoláctvo, či rastie zamestnanosť, produktivita práce, počet odpracovaných hodín bez PN vďaka zlepšeniu duševného aj fyzického zdravia pracovnej sily, či sa znižuje preskripcia psychofarmák na jedného pacienta, či sa skrátila čakacia doba na poskytnutie odbornej starostlivosti, či sa zvýšil podiel pacientov liečených vo svojom prirodzenom prostredí, či sa zvýšila ich spokojnosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Len tak totižto budeme vedieť posúdiť efektívnosť vynaložených verejných prostriedkov - skutočnú hodnotu za peniaze.