Systémovým a najúčinnejším prvkom je nahlasovať korupciu na políciu, ktorá má zákonné páky na to, aby kauzu dotiahla do nejakého záveru. Nemocnice sú často v konflikte záujmov a neviem si moc predstaviť, pre koho by bolo vhodné sa obracať na protikorupčnú linku nemocnice na úkor kontaktovania polície. Nemocnica musí tak či tak podnet posunúť na preskúmanie polícii, takže ísť na to takouto obkľukou je zbytočné. Avšak zriadenie protikorupčného mailu pravdepodobne nič nestojí, alebo len zanedbateľné prostriedky, tak ma to netrápi a možno tam niekto raz za 5 rokov s nejakým oprávneným podnetom zablúdi. A v takom prípade je to potom prínosom. Ale prezentovať to ako účinný nástroj v boji proti korupcii je prisilná káva.

Riešiť platenie poplatkov u lekára posielaním pacienta na poštu a vrátením sa s ústrižkom nie je hodné 21. storočia, ale v ojedinelých prípadoch na vidieku, kde je málo pacientov a kde sú lekári v pokročilom dôchodkovom veku a nie sú zorientovaní v IT, je to možno riešenie, ktoré umožňuje týmto lekárom vyhnúť sa kúpe drahej registračnej pokladnice alebo pripojeniu sa na internet a zaregistrovaniu do bezplatnej štátnej virtuálnej pokladnice. V každom prípade to pre pacientov predstavuje diskomfort a pre tých, ktorým je čas vzácny, to môže byť aj dôvodom na zmenu lekára.

Myslím si, že otázku, ktoré okresné nemocnice sa majú zavrieť, ktoré reprofilovať a pod., dnes nevie kvalifikovane zodpovedať nikto na Slovensku, keďže chýbajú analýzy a najmä kvalitné meranie a zverejňovanie parametrov produkcie, kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej jednotlivými nemocnicami, čo by potom umožňovalo poctivejšie porovnania medzi nimi.

Pri koncepte QALY ide v princípe o to, aby spoločnosť definovala mieru ochoty platiť za lieky či liečbu, ktorými sa získa rok života pacienta prežitého v kvalitnom zdraví. Pomáha nám to kvalifikovanejšie sa rozhodnúť, kam v zdravotníctve nasmerovať obmedzené zdroje. Aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, čiže aby pre čo najväčší počet ľudí bol z použitého eura dosiahnutý čo najväčší prínos, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. Čím sú verejné zdroje používané efektívnejšie, tým je to etickejšie.

Zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov - podľa nás by bolo vhodnejšie nájsť skutočne sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, ktoré môžu byť aj v produktívnom veku. Lepšie by bolo nastaviť uplatniteľnosť tohto inštitútu, teda ochranného stropu na doplatky za lieky na výšku príjmu domácnosti a ako benchmark by mohlo poslúžiť životné minimum alebo jeho násobok.
Obnova spoločných priestorov štátnych nemocníc - ak by sa vedenia štátnych nemocníc správali ako riadni hospodári, mohli by ročne ušetriť desiatky miliónov eur, ktoré by mohli a mali použiť napríklad na aspoň štandardné vybavenie sociálnych zariadení či izieb pacientov. A potom by vláda nemusela pred voľbami takýmto spôsobom "uplácať" verejnosť a pomáhať často aj nezodpovedne hospodáriacim nemocniciam.