Slováci sú zvyknutí, že k lekárovi môžu ísť okamžite so všetkým vrátane drobností, ktoré by mohli vyriešiť sami alebo cez telefón. Problém je, že to potom stojí veľké peniaze, ktoré chýbajú na potrebné veci. Odborná telefonická konzultácia pritom prináša šetrenie množstva peňazí v systéme, ktoré potom môžu ísť na skutočne vážne prípady v ohrození života. Holandský lekár naozaj necíti potrebu hnať do čakárne a ordinácie pacientov s bežnou chrípkou.

Z materiálu (ani z predchádzajúcich správ o plnení Národného programu prevencie obezity v SR za roky 2008-2010 a 2010-2013) sa nedočítame, prečo ani po mnohých rokoch existencie programu nedochádza k ústupu obezity, iba sa konštatuje pokračujúce zhoršovanie. Je teda otázne, či ministerstvo vôbec vyhodnotilo, ktoré z doterajších aktivít sa osvedčili (a treba ich posilniť), a ktoré nie (a treba ich vypustiť).

Myslíte si, že ak zvýšime výdavky do zdravotníctva, tak sa automaticky zlepší i naše zdravotníctvo? Nie, bez reforiem, ktoré budú vytvárať predpoklady pre efektívnejšie využívanie limitovaných zdrojov, to veru nepôjde.

Je čas priznať si, že z odvodov dokážeme financovať len istý balík zdravotnej starostlivosti a zvyšok je nadštandard, za ktorý si treba priplatiť. Žiadny medicínsky systém nedokáže zaplatiť všetko všetkým.

Nemáme k dispozícii dostatočne kvalitné dáta, aby sme vedeli zodpovedne zhodnotiť stav hygieny a čistoty v našich nemocniciach. Často musia štát a dozorné orgány suplovať v dohľade čistoty nemocníc napríklad aj médiá – viď napr. denník SME a jeho stery v nemocniciach. Nemocnice napríklad nedostatočne sledujú, reportujú úradom tzv. nozokomiálne nákazy, teda infekcie získané pacientmi priamo v nemocnici, a neprijímajú dostatočné hygienické a protiepidemiologické opatrenia.