Cieľom referencovania cien je obmedziť ekonomické renty, čiže z nedokonalosti trhového prostredia vyplývajúce nadmerné zisky producentov či distributérov, ktoré sa potom nemôžu použiť na liečbu ďalších pacientov. Samozrejme, ak sa prísnosť referencovania prestrelí, môže dochádzať k nedostatku určitých pomôcok na našom trhu, keďže bude lákavé ich reexportovať do krajín s vyššími cenami. Na to by si však mali dávať pozor regulačné autority a účinnými opatreniami tomu čeliť, resp. nastaviť taký mechanizmus referencovania, ktorý by vedel peniaze ušetriť a zároveň by nepriniesol pacientom nedostatok pomôcok alebo ich dostupnosť len v nižšej kvalite.

V INEKO sme radi, že sa veľká časť diskusie niesla v duchu potreby zvyšovania transparentnosti a merania produkcie a výsledkov zdravotníctva, vrátane parametrov kvality a efektívnosti, ich zverejňovania a následného porovnávania a odmeňovania jednotlivých poskytovateľov na základe týchto merateľných dát.

Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu.
Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

Nastavenie platobného mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami by malo byť podľa nášho názoru nastavené tak, aby sme nespravili krok smerom dozadu - k opätovnej štátnej regulácii cien, ale malo by dovoľovať zdravotným poisťovniam a poskytovateľom sa slobodne dohadovať o cenách, a to aj na základe kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Parametre kvality by mali poisťovne vedieť odzrkadliť v cene pre nemocnicu a nastavenie systému DRG by im v tom namalo zabraňovať.

Výdavky do zdravotníctva najmä v rokoch 2003 až 2009 u nás rástli dvojnásobne rýchlejšie ako v krajinách OECD. A to až tak, že už zdravotníctvo prestalo byť podfinancovaným sektorom. Dávame na hlavu toľko alebo viac ako naši susedia. Ak sme teda nespokojní so stavom slovenského zdravotníctva, nebude to v prvom rade v peniazoch. Zaostávame oproti ostatným krajinám z Vyšehradskej štvorky na porovnateľnej báze o 1900 tzv. odvrátiteľných úmrtí. To znamená, že ak by sme mali také výsledky zdravotníctva, aké sú v ostatných postkomunistických krajinách strednej Európy, tak by u nás malo zomierať o 1900 menej ľudí oproti súčasnosti. Títo ľudia zomierajú na Slovensku zbytočne. Je to 15 % všetkých odvrátiteľných úmrtí. To je tá časť úmrtí, ktorá by sa mohla odvrátiť dobrou zdravotnou starostlivosťou.