Analýza IFP výrazne preferujúca variant výstavby prostredníctvom štátu vychádzala z predpokladov (najmä pri nákladoch na financovanie a pri prevádzkových úsporách), ktoré si žiadajú aktualizáciu, lepšie zhodnotenie a revíziu, nakoľko podľa nášho názoru skresľujú výhodnosť alternatív v neprospech PPP variantu.
Na rozdiel od PPP diaľnic, v nákladoch PPP nemocnice za 30 rokov výrazne dominujú prevádzkové náklady. Kľúčom k dobrému rozhodnutiu je teda odpoveď na otázku: Dokáže štát navrhnúť a viesť nemocnicu, ktorá bude prevádzkovo efektívna, eliminovať prezamestnanosť a odbúrať predražené nákupy rovnako efektívne ako súkromník? Ak áno, PPP projekt netreba. Ak je rozdiel v schopnosti ustrážiť prevádzkové náklady výrazný (10 % a viac), PPP nemocnica z ekonomického hľadiska dáva zmysel.

Minister by mal ako prvé vykonať audit štátnych nemocníc či výmenu ľudí na kľúčových postoch za tých morálnych, ktorých často spomína, a ktorí nekradnú, nebielia a majú víziu. Bude sa musieť vyrovnať s obrovským dlhom štátnych nemocníc a pokúsiť sa nastaviť systém tak, aby sa opäť nezadlžovali. Zároveň musí pripraviť opatrenia a pravidlá - nezávislé na konaní manažérov nemocníc, ale ukotvené systémovo v zákonoch, nariadeniach, že ak bude hospodárenie stratové, bude nasledovať toto a toto, či už je to ozdravný plán, nútená správa, konkurz, exekúcie, predaj majetku, nový vlastník...

Verejné vypočutie kandidáta ešte pred jeho vymenovaním do funkcie má okrem informatívneho významu aj zmysel v tom, že v prípade nejakých odhalení zo strany opozície či verejnosti, ktoré by vážne spochybnili či už po odbornej alebo etickej stránke osobu kandidáta, tu existuje časový priestor ho nevymenovať a hľadať nových adeptov. Ak by sa takéto spochybnenia vyriekli až po ujatí sa funkcie, odvolanie dotyčného býva spravidla ťažšie a finančne nákladnejšie.

Stanovenie maximálnych čakacích dôb prispieva k definovaniu zákonného nároku poistenca a vytvára tiež možnosti napríklad na reguláciu zisku poisťovní a tvorbu rôznych poistných plánov. Samozrejme, cieľom každého zdravotníckeho systému je postupne skracovať lehoty na čakanie, nakoľko je bez pochýb, že to zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta, ako aj jeho komfort a spokojnosť, čo možno tiež považovať za určité kvalitatívne prvky zdravotníctva.

Prevenciou, osvetou, že nie pri každom ochorení treba navštíviť lekára a pýtať si recept na lieky, zavedením regulačných poplatkov pri návšteve ambulancie lekára, zvýšením doplatkov za lieky, dôsledným presadzovaním generickej preskripcie, dôslednou revíznou kontrolou zdravotných poisťovní pri predpísaných liekoch, odmeňovaním ambulantných lekárov na základe výsledkov liečby, zavedením elektronických služieb, vrátane elektronickej karty poistenca, ktoré by upozorňovali na zbytočné duplicity a nebezpečné kontraindikácie liekov, zavedením štandardných diagnostických a liečebných postupov a pod.