Otázka nezávislosti je akútnejšia pri ÚDZS ako pri VšZP, nakoľko tento dohľadový orgán má mať pod palcom otázku správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom zo strany poskytovateľov a tiež má kontrolovať zdravotné poisťovne, pričom tak pri poskytovateľoch, najmä čo sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako aj pri verejnom zdravotnom poistení majú dominantné postavenie subjekty, kde má vplyv štát, konkrétne MZ SR. Ide tu o problém konfliktu záujmov, kde treba k tomu prirátať aj monopol štátu pri stanovovaní pravidiel fungovania sektora.
Najhoršie by však bolo, keby sme tu mali hypoteticky úplne nezávislý ÚDZS a VšZP (politici by na ne nemali dosah) a zároveň nemerali a nezverejňovali výsledky (output) zdravotníctva, vrátane kvality a efektívnosti. Vtedy by takáto konštelácia totižto nemohla viesť k žiadnemu vyvodzovaniu zodpovednosti, ani k politickej zodpovednosti. Predpokladom zvyšovania nezávislosti úradov je preto meranie a zverejňovanie výsledkov.

Opätovné zváženie možnosti financovať nemocnicu zo štátneho rozpočtu je úplne legitímne. Aj tu však platí, že očakávame korektné porovnanie, nie otočku od protežovania PPP k jeho zatracovaniu. Ak ministerstvo ukáže, ako navrhne prevádzkovo efektívnu nemocnicu, odbúra prezamestnanosť i predražené nákupy, nepotrebujeme PPP. Ak si to len želá, ale má k tomu ešte ďaleko, PPP môže byť lepším riešením.

Argumentami v prospech či neprospech toho-ktorého riaditeľa štátnej nemocnice by malo byť ako efektívne hospodári, či nastolil zmenu trendu pri zadlžovaní či tvorbe strát, pri procesoch, aké výsledky dosahuje nemocnica pri liečbe pacientov, či sú pacienti s poskytnutou starostlivosťou spokojní, či sú spokojní zamestnanci, aké prehrešky sa nemocnica dopustila pri správnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako hospodárne nakupuje tovary a služby, či boli nejaké kauzy, nedeklarované konflikty záujmov a pod.

Predošlé ministerstvo zdravotníctva a vláda si na brzdenie zadlženosti vybrali namiesto prijímania systémových zmien skôr deklarácie a výzvy k zlepšenému manažérskemu prístupu a verili, že sa im lepším riadením štátnych zariadení podarí "ukočírovať" hospodárenie týchto subjektov. Tento prístup je však na rozdiel od systémových automatických pravidiel značne rizikovejší, čo sa týka trvalej udržateľnosti efektov takýchto opatrení, a ako sa ukázalo aj na aktuálnych číslach, počas minulej vlády nielenže neprišlo k zlepšeniu, ale dynamika tvorby nových dlhov sa ešte viac zrýchlila a medziročne ešte viac prehĺbila kumulatívna strata štátnych nemocníc.

Analýza IFP výrazne preferujúca variant výstavby prostredníctvom štátu vychádzala z predpokladov (najmä pri nákladoch na financovanie a pri prevádzkových úsporách), ktoré si žiadajú aktualizáciu, lepšie zhodnotenie a revíziu, nakoľko podľa nášho názoru skresľujú výhodnosť alternatív v neprospech PPP variantu.
Na rozdiel od PPP diaľnic, v nákladoch PPP nemocnice za 30 rokov výrazne dominujú prevádzkové náklady. Kľúčom k dobrému rozhodnutiu je teda odpoveď na otázku: Dokáže štát navrhnúť a viesť nemocnicu, ktorá bude prevádzkovo efektívna, eliminovať prezamestnanosť a odbúrať predražené nákupy rovnako efektívne ako súkromník? Ak áno, PPP projekt netreba. Ak je rozdiel v schopnosti ustrážiť prevádzkové náklady výrazný (10 % a viac), PPP nemocnica z ekonomického hľadiska dáva zmysel.