Rebríčky porovnávajúce poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj zdravotných poisťovní sú veľmi potrebné, lebo znižujú informačnú nerovnosť, ktorá je v zdravotníctve extrémne vysoká. Vysoká informačná nerovnosť má potom za následok vyššie riziko neefektívneho používania zdrojov a menej kvalifikovaných rozhodnutí pacientov a ďalších aktérov v sektore.

Rebríčky spokojnosti pacientov sú dôležité tak pre pacientov, ako aj pre poisťovne a iných stakeholderov, aby sa vedeli lepšie rozhodovať. Poisťovne, aby vedeli aj na základe tohto indikátora kvality odmeňovať poskytovateľov, pacienti, aby si pri plánovaných výkonoch mohli vyberať aj na základe tohto indikátora a ostatní, aby tlačili na poskytovateľov, aby zlepšovali svoje služby, prostredie a starostlivosť. Pre poskytovateľov to prináša cennú spätnú väzbu. Vzájomné porovnávanie motivuje a tlačí na zlepšovanie kvality.

Chcem dosiahnuť, že budú k dispozícii očistené a relevantné dáta, ktoré umožňujú prijímať odôvodnené rozhodnutia. Chcel by som, aby dáta boli verejné a organizácie ako  INEKO, HPI, Aliancia Fair-play či Transparency International Slovakia nás mohli 'krosčekovať', prípadne aby mohli nejakým iným spôsobom pristúpiť k tým dátam a prísť s nejakou inovatívnou analýzou, čo by sa z toho ešte dalo vyrobiť.

Otázka nezávislosti je akútnejšia pri ÚDZS ako pri VšZP, nakoľko tento dohľadový orgán má mať pod palcom otázku správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom zo strany poskytovateľov a tiež má kontrolovať zdravotné poisťovne, pričom tak pri poskytovateľoch, najmä čo sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako aj pri verejnom zdravotnom poistení majú dominantné postavenie subjekty, kde má vplyv štát, konkrétne MZ SR. Ide tu o problém konfliktu záujmov, kde treba k tomu prirátať aj monopol štátu pri stanovovaní pravidiel fungovania sektora.
Najhoršie by však bolo, keby sme tu mali hypoteticky úplne nezávislý ÚDZS a VšZP (politici by na ne nemali dosah) a zároveň nemerali a nezverejňovali výsledky (output) zdravotníctva, vrátane kvality a efektívnosti. Vtedy by takáto konštelácia totižto nemohla viesť k žiadnemu vyvodzovaniu zodpovednosti, ani k politickej zodpovednosti. Predpokladom zvyšovania nezávislosti úradov je preto meranie a zverejňovanie výsledkov.

Opätovné zváženie možnosti financovať nemocnicu zo štátneho rozpočtu je úplne legitímne. Aj tu však platí, že očakávame korektné porovnanie, nie otočku od protežovania PPP k jeho zatracovaniu. Ak ministerstvo ukáže, ako navrhne prevádzkovo efektívnu nemocnicu, odbúra prezamestnanosť i predražené nákupy, nepotrebujeme PPP. Ak si to len želá, ale má k tomu ešte ďaleko, PPP môže byť lepším riešením.