Vzhľadom na finančnú neudržateľnosť zdravotníctva, ktorá sa ešte zvýrazní postupným starnutím obyvateľstva, bude nevyhnutné otvoriť verejnú diskusiu o tom, čo je z hľadiska solidarity a zodpovednosti vo verejnom záujme, aby bolo hradené z verejného zdravotného poistenia a čo už môže byť nad touto hranicou, a teda predmetom pripoistenia. Už aj dnes ľudia platia relatívne veľa na rôznych poplatkoch lekárom či poskytovateľom, pričom neraz sú tieto platby neformálneho charakteru. Ak by sa presnejšie stanovilo, že niečo, čo nie je životohrozujúce a aj tak sa za to v súčasnosti platí, alebo pripláca, resp. sa to reálne nedá získať, hoci mnohí veria, že je to teraz oficiálne "zadarmo" v rámci verejného poistenia, tak by sa tieto platby mohli postupne presunúť do transparentného systému pripoistenia.

Ostatná novela nepriniesla do poplatkov väčší poriadok, ako si zaumieňovala, ale naopak, prehĺbil sa chaos v poplatkoch, nejasnosti za čo môžu, resp. nemôžu lekári vyberať poplatky, a tým sa aj zväčšil priestor pre neformálne platby. Preto bude nevyhnutné znovu otvoriť príslušný zákon a presne stanoviť, za aké služby či výkony sa môžu vyberať poplatky. A poplatok za prednostné vyšetrenie by mal byť  znovu povolený, nakoľko umožňoval efektívnejším spôsobom čerpať zdravotnú starostlivosť. Totižto hodnota čakania je pre každého rozdielna. Samozrejme, nemalo by sa stávať, že pacienti bez prednostného vyšetrenia by boli odsúvaní na druhú koľaj.

Príčin vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti na Slovensku môže byť viacero. Pravdepodobne jednou z najdôležitejších je zlá životospráva. Zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často dokážeme urobiť  pre svoje zdravie oveľa viac, ako môžu lekári v rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Určite máme obrovské rezervy najmä v primárnej (predchádzanie vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu) a terciárnej prevencii (dodržiavanie liečebného režimu a zmena životosprávy v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia).

Ak tu máme štátne vlastníctvo nemocníc je potrebné mať vo funkciách buď rovných ľudí, ktorí sú zodpovední za obstarávanie a celé hospodárenie a fungovanie nemocníc alebo mať nastavené také automatické pravidlá a reguláciu, ktorá prinesie trest – sankcie či postihy, v prípade pochybení. A to absentuje. Namiesto toho prichádza odmena pre zle hospodáriacich – oddlženie. Všetko je o zle nastavených motiváciách aktérov.

Zanedbávanie prevencie patrí k hlavným príčinám kratšieho života v zdraví a predčasnej úmrtnosti na Slovensku. Ale nejde tu len o sekundárnu prevenciu, teda preventívne prehliadky – tie ešte ako-tak fungujú. Viac ako v sekundárnej prevencii, teda včasnom zachytávaní ochorení, na Slovensku zlyhávame v primárnej a terciárnej prevencii. Žalostne málo robíme v predchádzaní vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu (primárna prevencia). Nedostatočná pozornosť sa venuje aj potrebnej zmene životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenie priebehu už získaného ochorenia (terciárna prevencia). V týchto oblastiach je priestor na zlepšovanie obrovský. Na jeho využitie paradoxne stačí oveľa menej zdrojov, ako môže premyslená a účinná prevencia následne šetriť.