Kľúčové je, aby v prípade toho, ak si súkromník (t.j. druhá nová nemocnica) bude nárokovať nejakú garanciu kontraktu so VšZP, alebo garanciu dopytu – napr. zatvorením Kramárov a presunutím výkonov do svojej nemocnice, alebo akékoľvek iné zvýhodnenie, aby bola vypísaná riadna transparentná súťaž na takúto investíciu, do ktorej by sa mohli prihlásiť viacerí uchádzači.

Rozdiely v zmluvných cenách sú prirodzeným javom voľnej tvorby cien medzi poskytovateľmi a poisťovňami. V ideálnom stave by mali reflektovať úroveň kvality poskytovaných zdravotných služieb nemocníc, ktoré si poisťovne objednávajú pre svojich poistencov.
Pre presnejšie porovnanie by však bolo oveľa vhodnejšie pozrieť sa na celkové skutočné finančné toky, ktoré smerujú od poisťovne k poskytovateľovi, nakoľko často zahŕňajú aj platby nad rámec zmlúv, takže ich nie je napriek zverejneniu zmlúv vidno.

Ak orgány v procese kategorizácie nedostatočne odôvodňujú svoje rozhodnutia, ak sú farmakoekonomické analýzy tendenčné a sú slabo oponované a verejnosť nie je dostatočne informovaná, nedokáže ani efektívne odkontrolovať, či náhodou neboli rozhodnutia v rámci liekovej politiky nekalo ovplyvnené nejakými obchodnými záujmami aktérov a nedokáže si vytvoriť ani relevantný názor, či treba alebo netreba tlačiť na vyvodenie osobnej zodpovednosti.
Systémovým riešením obmedzujúcim riziko konfliktu záujmov by bolo, tak ako je to vo viacerých vyspelých štátoch, že o stanovovaní výšky úhrad za lieky by rozhodovala nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení, a nie politici na základe rád neplatených a často zaujatých zdravotníkov - insiderov.

Pravda je, že ani dnes nie je slovenské zdravotníctvo bezplatné, ale často sú rôzne platby neodôvodnené, nedeklarované, polooficiálne alebo až korupčného charakteru. Preto je nutné urobiť v nich poriadok, aby pacienti vedeli, na čom sú, lekári tieto príjmy zdaňovali a nemali z nich profit len vybrané skupiny, ale celý systém.
Pravdepodobne vznikne klasický odpor voči poplatkom, avšak časť verejnosti bude chcieť radšej platiť v zdravotníctve na základe jasných pravidiel a oficiálne na úkor netransparentných a neoficiálnych platieb, a preto sa možno aj s ich podporou niektoré poplatky presadia.

Poplatky v zdravotníctve majú okrem iných funkcií aj relatívne nezanedbateľný regulačný charakter, ktorý by mohol odstrihnúť tie najvypuklejšie zbytočné návštevy u lekára, resp. obchádzanie štandardnej návštevy lekára cez deň návštevou urgentných príjmov a pohotovostí v noci, kedy sa nemusí dlho čakať. Aby poplatky neodradili pacientov s nižšími príjmami a aby si mohli návštevu lekára pri zdravotných problémoch dovoliť, treba pri zavádzaní poplatkov myslieť na stanovenie ochranného stropu pre sociálne odkázaných.