Súkromník dokáže efektívnejšie a lepšie riadiť svoje investičné aktivity ako v súčasnom prostredí na Slovensku štát (viď nUNB na Patrónke, Rázsochách, predražená Nemocnica sv. Michala), keďže je motivovaný v dlhodobom horizonte dosahovaním zisku, pričom motivácie na strane štátu sú často ohraničené len krátkym obdobím volebného cyklu a ziskové či vyrovnané hospodárenie a prínos pre spoločnosť a pacienta nie je v skutočnosti najvyššou prioritou, nakoľko práve tento cieľ stojí často ako bariéra pri saturovaní iných úžitkov rôznych záujmových skupín pôsobiacich v zdravotníctve, ktoré nie sú zväčša oficiálne deklarované (politické nominácie, moc, vplyv, korupcia, klientelizmus, populizmus, lajdáckosť, nepoctivosť, nezodpovednosť, neproduktivita, neflexibilnosť, diskriminácia, uprednostňovanie a pod.). To vytvára potom všadeprítomné neefektívnosti.

Treba si uvedomiť, že EMA je európskou agentúrou, ktorá poskytuje svoje služby viac než 500 miliónom ľudí žijúcich v EÚ. Čiže z jej činnosti primárne profituje celá EÚ, a nie krajina, kde sídli. Samozrejme, krajina, resp. mesto, kde bude sídliť táto veľká agentúra s približne 900 zamestnancami, získava ale aj tratí. Čo by prevážilo, nie je jasné a záviselo by to aj od podmienok, ktoré by agentúre ponúkla SR.

Problém vidíme v tom, že dopyt (pacienti) sa málo reguluje a ponuka (lekári) nie je motivovaná rozširovať svoje kapacity. Nožnice sa tým roztvárajú. Pomôcť by tomu mohlo zavedenie sociálne únosnej finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe.

Ak sa zmenou prerozdeľovacieho mechanizmu odvodov má dosiahnuť ešte lepšia predikcia nákladov a bude vernejšie odzrkadľovať realitu, vtedy je to možné kvitovať. Cieľom je, aby bolo pre poisťovne v princípe jedno, či má v kmeni starších, nákladnejších alebo mladých a nízkonákladových poistencov. Dobrý prerozdeľovák musí byť preto neutrálny a nesmie niekoho zvýhodňovať napríklad v zmysle, že je výhodné mať vo svojom kmeni napríklad poistencov s určitou diagnózou.
Tak ako v minulosti pri zavádzaní PCG do prerozdeľováka, kedy boli do rozhodovacieho procesu zapojené všetky poisťovne a so zmenou súhlasili, tak by sa malo postupovať aj teraz. Aby nevznikali pochybnosti, že zmena prerozdeľovania poistného je motivovaná zištne - ako nesystémová pomoc zadlženej VšZP. V takom prípade by to nebolo ono.

Neexistuje ideálna sadzba za poistencov štátu. Je to technické číslo, premenná, ktorá sa odvíja aj od (ne)zamestnanosti a výšky zdrojov vybratých od ekonomicky aktívnych občanov vo forme odvodov. Dôležité sú celkové verejné zdroje v zdravotníctve. To však, že celý sektor nevie do poslednej chvíle, s akým objemom prostriedkov môže počítať určite neprispieva k predvídateľnosti, a tým pádom sťažuje všetkým tvorbu rozpočtov, finančných plánov a modelov. Oveľa ťažšie sa dajú naplánovať investície, keďže racionálne hospodáriace subjekty musia rátať aj s variantom, že na konci roka nepríde k "dofinancovaniu" sektora, resp. nie je jasná jeho výška. V oveľa väčšej miere však považujem za problém, keď vláda, ministerstvo zdravotníctva či politici v parlamente prijímajú zákony a opatrenia, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady, ale nepremietnu ich do vyššieho rozpočtu. Takto potom vzniká dlh.