Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Nemocnice to ovplyvní tak, že tieto dlhy nebudú z verejných prostriedkov
oddlžené, a tak nemocnice budú musieť nájsť na ich urovnanie vlastné
zdroje. To však môže určitý čas trvať. Ak nebudú veritelia ochotní už
dlhšie čakať, svoje pohľadávky môžu predať obchodníkom s pohľadávkami,
alebo si začnú svoje nároky uplatňovať napríklad cez exekúcie.
Súkromník dokáže efektívnejšie a lepšie riadiť svoje investičné aktivity ako v súčasnom prostredí na Slovensku štát (viď nUNB na Patrónke, Rázsochách, predražená Nemocnica sv. Michala), keďže je motivovaný v dlhodobom horizonte dosahovaním zisku, pričom motivácie na strane štátu sú často ohraničené len krátkym obdobím volebného cyklu a ziskové či vyrovnané hospodárenie a prínos pre spoločnosť a pacienta nie je v skutočnosti najvyššou prioritou, nakoľko práve tento cieľ stojí často ako bariéra pri saturovaní iných úžitkov rôznych záujmových skupín pôsobiacich v zdravotníctve, ktoré nie sú zväčša oficiálne deklarované (politické nominácie, moc, vplyv, korupcia, klientelizmus, populizmus, lajdáckosť, nepoctivosť, nezodpovednosť, neproduktivita, neflexibilnosť, diskriminácia, uprednostňovanie a pod.). To vytvára potom všadeprítomné neefektívnosti.
Treba si uvedomiť, že EMA je európskou agentúrou, ktorá poskytuje svoje služby viac než 500 miliónom ľudí žijúcich v EÚ. Čiže z jej činnosti primárne profituje celá EÚ, a nie krajina, kde sídli. Samozrejme, krajina, resp. mesto, kde bude sídliť táto veľká agentúra s približne 900 zamestnancami, získava ale aj tratí. Čo by prevážilo, nie je jasné a záviselo by to aj od podmienok, ktoré by agentúre ponúkla SR.
Problém vidíme v tom, že dopyt (pacienti) sa málo reguluje a ponuka
(lekári) nie je motivovaná rozširovať svoje kapacity. Nožnice sa tým
roztvárajú. Pomôcť by tomu mohlo zavedenie sociálne únosnej finančnej
spoluúčasti pacienta na liečbe.
Ak sa zmenou prerozdeľovacieho mechanizmu odvodov má dosiahnuť ešte lepšia predikcia nákladov a
bude vernejšie odzrkadľovať realitu, vtedy je to možné kvitovať. Cieľom
je, aby bolo pre poisťovne v princípe jedno, či má v kmeni starších,
nákladnejších alebo mladých a nízkonákladových poistencov. Dobrý prerozdeľovák musí
byť preto neutrálny a nesmie niekoho zvýhodňovať napríklad v zmysle, že
je výhodné mať vo svojom kmeni napríklad poistencov s určitou diagnózou.
Tak ako v minulosti pri zavádzaní PCG do prerozdeľováka, kedy boli do rozhodovacieho
procesu zapojené všetky poisťovne a so zmenou súhlasili,
tak by sa malo postupovať aj teraz. Aby nevznikali pochybnosti, že
zmena prerozdeľovania poistného je motivovaná zištne - ako nesystémová
pomoc zadlženej VšZP. V takom prípade by to nebolo ono.