Aby boli platy zdravotníckych pracovníkov zabetónované každoročne valorizovanými minimálnymi mzdovými nárokmi podľa rastu priemernej mzdy v hospodárstve, teda platovým automatom, nepovažujeme za správne, keďže takýto vývoj platov v nemocniciach predbieha rast produktivity v tomto sektore, pričom zároveň prakticky znemožňuje odmeňovať lepších pracovníkov lepšie a všetkých stavia na rovnakú úroveň. Taktiež platí, že nemocnice si s výrazným nárastom personálnych nákladov, ktorý nie je vždy krytý rovnakým nárastom príjmov, neraz nevedia dať rady a peniaze potom chýbajú inde pri liečbe pacientov.

Podľa nás by bolo prospešnejšie znižovať váhu zo zákona garantovaného príjmu zdravotníkov, posilovať pohyblivú zásluhovú motivačnú zložku platu, ktorá by sa odvíjala od kvality odvedenej práce. Kritériá odmeňovania treba potom zverejniť, aby nedochádzalo k prípadnému šikanovaniu alebo zvýhodňovaniu niektorých podriadených nadriadenými cez svojvoľné nevyargumentované rozhodnutia o udelení vyšších či nižších miezd.

Navrhované opatrenia majú potenciál zlepšiť situáciu oproti dnešku, avšak až prax ukáže, či k využitiu potenciálu aj skutočne príde. Napríklad doplnkové ordinačné hodiny, ktoré prinášajú mierny posun vpred, sú podľa nás horším opatrením, ako boli zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie. Ľudia budú mať menší výber a pritom si za to isté oveľa viac priplatia.

Kým pred rokmi sa mohli pacienti za poplatok 10 EUR objednať k lekárovi na vyšetrenie na nimi zvolený presný deň a čas a vyšetrenie mohlo byť aj ráno, po teraz navrhovanej zmene si pacienti budú môcť vybrať len hodiny, resp. hodinu poobede, navyše si za to pravdepodobne priplatia, keďže okrem možnosti byť vyšetrení počas doplnkových ordinačných hodín si zaplatia aj celý zdravotný výkon, ktorý predtým preplácala zdravotná poisťovňa.
Negatívom bude veľmi obtiažne kontrolovanie dodržiavania navrhnutých ustanovení o doplnkových ordinačných hodinách, na ktoré nedisponujú župy dostatočnými kapacitami.

Bezpochyby nie je optimálnym stavom, keď aktéri pôsobiaci v zdravotníctve nevedia, s akým balíkom zdrojov môžu do budúcna počítať, a aký bude dopad navrhovaných nových opatrení v zdravotnej politike. Táto nepredvídateľnosť sťažuje prípravu rozpočtových plánov a rozhodnutí, vrátane tých investičných všetkých subjektov v zdravotníctve.
Obávame sa, že plánovaný nárast celkových verejných zdrojov (platba za poistencov štátu + odvody ekonomicky aktívnych) v budúcom roku nevykryje ešte väčší nárast výdavkov, ktorý bude generovaný najmä pravidelným navýšením platov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, výrazným zvýšením výdavkov na lieky v dôsledku zmeny zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, očakávaniami vyšších platieb v ambulantnom sektore, modernizovaním urgentných príjmov, zvýšením platieb pre lekárov slúžiacich v ambulantných pohotovostiach či nárastom platieb pre ošetrovateľskú starostlivosť. Preto bude pravdepodobne znova nutné v budúcom roku sektor dofinancovať.

V ostatných rokoch sa zvyšovali zdroje najmä do nemocničného sektora. Pri štátnych fakultných a univerzitných nemocniciach však neprichádza k nejakému viditeľnému zlepšovaniu hospodárenia. Ostatné oddlženie v roku 2011 malo byť podmienené tým, že sa štátne nemocnice budú transformovať na transparentnejšie akciové spoločnosti v spojitosti so zavádzaním tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení. To sa však pre pád vlády nepodarilo realizovať, a tak pokrivené motivácie a systémové nedostatky v štátnych nemocniciach zostali a dlhy narastajú.