Ak VšZP zopakuje v nasledujúcich rokoch dobré hospodárske výsledky z roku 2017, tak sa postupne vráti aj do pozitívnych čísel pri vlastnom imaní. Treba pokračovať v úsporných opatreniach. V tejto súvislosti by bolo dokonca prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená.

Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol pri navýšení základného imania, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou "oklamal", resp. obišiel proces ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia z minulosti by už neboli tak na očiach, boli by rýchlo zabudnuté. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.

V každom prípade je dobré, že sa o prepojeniach a možných konfliktoch záujmov vysokej verejnej funkcionárky na MZ SR hovorí. Mala by sa k nim vyjadriť aj sama štátna tajomníčka. Pre ešte vyššiu transparentnosť by možno bolo na zváženie, či by podobné prepojenia nemali vysokí štátni úradníci deklarovať proaktívne ešte pred vstupom do funkcie, aby bola verejnosť dopredu informovaná a vedela lepšie dohliadať na potenciálne citlivé rozhodnutia. Myslím si, že je to aj v záujme dotknutých osôb. V opačných prípadoch, teda pri zatajovaní, resp. nedeklarovaní možných konfliktov záujmov totižto vznikajú často pochybnosti, otázky a niekedy možno aj zbytočné a neodôvodnené podozrenia z nekalých motivácií.

Ak hodnotíme celý projekt eHealth-u od začiatku spred 10-ich rokov až po koniec, ktorý ešte presne nevieme, kedy bude, tak ide o ukážkový príklad spackaného štátneho eurofondového projektu, ktorý nemal od začiatku v stredobode záujmu pacienta, ale iné rôzne parciálne, často technokratické ciele, ktoré spolu neladili. Súčasné vedenie rezortu zdravotníctva a NCZI muselo investovať znovu veľa času, úsilia a peňazí na to, aby sa takto suboptimálne nadizajnovaný projekt opravil a jeho funkcionality zosúladili, aby sme ho v oklieštenej podobe a rozsahu mohli spustiť od nového roka.
Progres bude postupný, evolučný, sprevádzaný mnohými ťažkosťami, a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov a pacientov ako na jeho začiatku.

V roku 2018 pôjde do sektora zdravotníctva nezanedbateľne viac peňazí (neberúc pritom do úvahy navyše ešte aj peniaze na oddlženie nemocníc), a preto je načase sa oveľa intenzívnejšie pýtať aj na hodnotu, ktorú za ne dostávame. V opačnom prípade je diskusia o zdrojoch len jednostranná, a preto nepoctivá.

Riziká rozpočtu sú generované najmä zákonom garantovaným pravidelným automatickým navyšovaním platov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ktoré neberie do ohľadu finančnú udržateľnosť, dosahované výsledky a produktivitu práce. Ďalšími rizikami môžu byť zvýšené výdavkov na lieky v dôsledku zmeny zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov či očakávania vyšších platieb v ambulantnom sektore.

Rok 2017 nemal v zdravotnej politike výrazné hviezdne okamihy, ale na druhej strane ani ťažké pády. Charakteristickým znakom minulého roka bolo, že boli prijímané viaceré operatívne manažérske opatrenia na čiastkové zlepšenie fungovania viacerých oblastí zdravotníctva, ktoré však neboli rozsahu reformy. Niektoré využijú svoj potenciál na zlepšenie, niektoré nie a pri niektorých ešte len uvidíme. Na mnohých projektoch ako napr. DRG, eZdravie, výstavba novej UNB či oddlžovanie sa počas roka pracovalo, avšak zatiaľ je ich implementácia rozpačitá.