Slovensko sa za rok posunulo v rebríčku EuroHealth Consumer Index 2017 vpred z 23. na 13. miesto, hneď za Švédsko, ale pred Česko, ako aj Veľkú Britániu. Takýto kolosálny posun však podľa nás nie je vysvetliteľný skutočným stavom a zmenami v slovenskom zdravotníctve, ktoré nie sú také výrazné, nie sú reformného charakteru a predstavujú skôr čiastkové vylepšenia, a nie zmenu systému.
Prekvapujúci posun Slovenska v rebríčku vznikol ako dôsledok súhrnu okolností: faktické chyby, subjektívne menej kritické hodnotenie v dotazníkovom prieskume národných pacientskych organizácií, metodické úpravy, ale aj nepopierateľný reálny progres, ktorý bol však s veľkou pravdepodobnosťou predošlými faktormi v rebríčku nadhodnotený.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker by mal s plánovaným navýšením základného imania VšZP počkať, a to aj vzhľadom na čerstvý rozsudok európskeho súdu, po ktorom môže byť selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu posúdené ako nepovolená štátna pomoc.

Ak by museli zvýšené príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov platiť aj nemocnice, je samozrejmé, že by im to nie nezanedbateľne zvýšilo personálne náklady, ktoré sa beztak každoročne zvyšujú vďaka platovému automatu, ktorý nepoznajú pracovníci už nikde inde vo verejnej správe na Slovensku. Vyššie príplatky samozrejme generujú v hospodárstve aj vyššie odvody ekonomicky aktívnych, ktoré poputujú naspäť do zdravotníctva. Ale nemusí to stačiť na kompenzáciu zvýšených personálnych nákladov a v takom prípade by mal štát pristúpiť k zvýšeniu platby za "svojich poistencov", aby nemuseli nemocnice vytvárať z titulu administratívnej zmeny nové dlhy.

Každá exekučná amnestia nesie v sebe riziko vzniku tzv. morálneho hazardu. Ak by sa totižto amnestie pravidelne opakovali, dlžníci by si na to zvykli, očakávali by to aj v budúcnosti, čo by ich nemotivovalo riadne si plniť svoje záväzky. Na druhej strane rozumieme poisťovniam, že odpúšťajú časť starého dlhu svojim poistencom, keďže tieto dlhy sa zväčša ťažko a nákladne vymáhajú a je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Často ide pritom o pragmatické a ekonomické rozhodnutie - či poisťovni prinesie viac peňazí odpustenie časti dlhov alebo vymáhanie celého dlhu, ktoré má svoje administratívne, časové a personálne náklady, pričom vymoženie pohľadávky nie je navyše zaručené.

Je dôležité, že MZ SR v tejto veci podniká kroky na zlepšenie. Pokračuje v rezidentskom programe, zvyšuje kompetencie pre všeobecných lekárov, plánuje umožniť špecialistom, aby si v zrýchlenom režime urobili atestáciu zo všeobecného lekárstva, chce, aby minimálna sieť bola na báze okresov, a nie krajov a pod. Kto by ešte mohol motivovať ambulantných lekárov pôsobiť na vidieku, sú samotné územné samosprávy (kraje, obce alebo skupina obcí), ktoré to môžu dosiahnuť napríklad tým, že poskytnú výhodne priestory pre ambulancie, prispejú na jej vybavenie alebo zabezpečia pre lekárov bývanie.
Je však nepochopiteľné, že v čase, kedy je na Slovensku nedostatok zdravotníckeho personálu, sme predčasom sprísnili podmienky pre ich vstup z cudziny k nám, čo zapríčinilo, že napríklad lekári a sestry z Ukrajiny k nám prestali prichádzať.