Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Pripisovať zlé hospodárenie štátnych nemocníc na vrub súkromníkom je nepoctivá argumentácia, ktorá sa snaží sňať zodpovednosť za tento stav zo štátnych manažérov a politikov a hodiť ju na iných. Veď existujú viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu máme napríklad štátnu FN Nitra, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy a má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky.
Ministerstvo sa snaží hasiť veľký dlhový požiar, ale zároveň do ohňa
prikladá nové a nové polená. Týmto spôsobom sa požiar nepodarí uhasiť.
Práve naopak, požiar bude rokmi ešte väčší. Nemožnosť veriteľa efektívne
si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia
a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, vzniká
tzv. morálny hazard. Týmto prehlbovaním tzv. mäkkých rozpočtových
obmedzení sa podporujú neefektívne nemocnice a narastanie dlhov, čo bude
iba predlžovať agóniu slovenského zdravotníctva. Exekúcie sú štandardné
trhové prvky pomáhajúce oddeliť dobre hospodáriace subjekty od tých
stratových a zadlžených, čo má vplyv na správne nastavenie motivácií a
udržateľnosť systému. Hrozba exekúcií pomáha udržiavať platobnú
disciplínu najmä tých menších nemocníc na ako-takej úrovni. Najväčší
nárast dlhu po splatnosti nemocníc za ostatných 5 rokov (medziročný
nárast o takmer 144 mil. EUR), spolu s pripravovaným oddlžovaním (vo
výške takmer 600 mil. EUR) a exekučnou imunitou predstavujú asi smrtiaci
kokteil pre optimistov, ktorí ešte dúfali, že štát dokáže v budúcnosti
svoje zdravotnícke zariadenia viesť ako dobrý hospodár bez tvorby strát a
nových dlhov.
Takáto exekučná imunita, ktorá z nej navyše vylučuje
súkromné nemocnice, môže byť posúdená ako protiústavný právny akt, keďže
tu už máme z minulosti precedens v konaní Ústavného súdu SR v podobných
prípadoch.
Pre pacienta je dôležitá kvalita a dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti a je mu v princípe jedno, či ju poskytuje súkromné, polosúkromné alebo štátne či župné zdravotnícke zariadenie. Žiadne zariadenie by nemalo mať výsadné postavenie, ktoré by bolo chránené voči konkurencii. Zo súťaže na trhu poskytovateľov by mali profitovať tak pacienti, ako aj zdravotnícki pracovníci.
Namiesto prirodzeného procesu liečenia problémov tu však súčasný establišment presadzuje oddlženie, po ktorom nenastane pri riadení štátnych nemocníc nejaká výraznejšia zmena v motiváciách. Myslíme si, že vypracovanie ozdravného plánu a nemožnosť zvyšovania platov nad rámec zákonnej valorizácie a iniciácia zmeny štatutára pri jeho neplnení nie sú pre štátne nemocnice dostatočným sankčným mechanizmom. Po oddlžení tu preto môžeme mať štátne univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré už síce nebudú za minulé roky dlhovať svojim dodávateľom, ale ministerstvu zdravotníctva, ktoré sa stane ich najväčším veriteľom. Aká je šanca, že bude voči svojim vlastným deťom aj tvrdým veriteľom? Asi taká veľká, ako je zmysluplné presúvať eurá z jedného vrecka do druhého toho istého kabáta.
Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.
Celkovo hodnotíme programové tézy strany SaS pozitívne.