Aj vo svete sa pri platbách za zdravotnú starostlivosť používa kombinácia tzv. prospektívneho rozpočtu a platby za výkon. Tento spôsob síce "de iure" ruší mesačné limity, ktoré prinášali pre poskytovateľov, ako aj pre pacientov mnohé problémy a reálne znižovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale to neznamená, že pri novom platobnom systéme tu nebudú obmedzenia, aj keď už nebudeme hovoriť o limitoch. Obmedzením bude výška prospektívneho rozpočtu. To, o koľko tento nový spôsob úhrad zníži čakanie pacientov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude závisieť nielen od výšky prospektívneho rozpočtu, ale aj od správania sa lekárov v prípade jeho prekročenia, resp. nenaplnenia a od miery ochoty poisťovne reagovať na tento stav a prípadne navýšiť prospektívny rozpočet pri vyššom počte pacientov alebo výkonov, ako sa predpokladalo, resp. aký bol stav v minulosti.

Určite vidíme význam v poplatku za využívanie urgentov v prípade neakútnych stavov. Urgenty tu sú pre akútne stavy. Pre neakútne stavy je využívanie urgentov mrhaním obmedzených zdrojov a personálnych kapacít. Je to drahé a celospoločensky neefektívne. Poplatok za takéto využívanie urgentov má potenciál znížiť neodôvodnené návštevy urgentov. Musí byť však stanovený v optimálnej výške. To, že počet návštev na urgentoch po zavedení poplatku príliš neklesol, môže byť aj dôkaz toho, že mnohí pacienti nepovažujú 10 euro za takú vysokú sumu, ktorá by ich od návštevy odradila. Môžu ju vnímať aj ako akúsi náhradu za ľuďmi rešpektované ale politikmi zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie u lekára, ktorou si namiesto dlhého čakania na termín u ambulantného lekára zaplatia relatívne rýchlejšie vyriešenie svojho zdravotného problému v ústavnom zariadení.

Postele pre nemocnice sú vhodným tovarom pre centrálne obstarávanie. Centrálnym obstarávaním sa dajú dosiahnuť zaujímavé úspory z rozsahu. Zaujímavé by bolo porovnať, či štát vysúťaží podobnú cenu, za akú nakupujú lôžka súkromní poskytovatelia. To by bol skutočný benchmark.
Samozrejme, centrálne nákupy nesú v sebe aj riziká, napr. nižšiu flexibilitu a hrozbu centralizovania korupcie, čo je pre rôznych dohadzovačov a vybavovačov veľké lákadlo, lebo o nákupe obrovského objemu sa rozhoduje na jednom mieste. Aby k nekalému konaniu neprichádzalo, si okrem presných pravidiel vyžaduje aj silnú morálnu integritu úradníkov zodpovedných za centrálne nákupy.
Myslíme si, že zatiaľ prebiehajú centrálne nákupy v rezorte zdravotníctva bez škandálov a v porovnaní s minulým obdobím, kedy obstarávali dané tovary štátne nemocnice samy, sa dosahujú nie nezanedbateľné finančné úspory, čo je určite možné považovať za úspech.

To, že VšZP bude po ukončení ozdravného plánu opäť v strate, sa môžeme obávať, ak budú politici tlačiť na nezodpovedné zvyšovanie výdavkov, ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi. Toto pokušenie pri štátnych podnikoch a inštitúciách tu je prítomné neustále. Dobrý vývoj v ekonomike však dáva pre tento rok optimistické očakávania, čo sa týka aj vývoju hospodárenia VšZP. Vždy tu však bude polemika, či sa nedalo, alebo nedá v dobrých časoch dosiahnuť ešte viac.

Napriek tomu, že štát výrazne zvýšil odmenu pre lekárov slúžiacich v pohotovosti, nepredstavuje táto regulovaná suma motiváciu pre mnohých lekárov. Niektorí lekári, najmä tí starší, nebudú mať motiváciu dobrovoľne slúžiť pohotovosť ani za výhodnejších platových podmienok, lebo to môže byť pre ich vek a zdravie už značne náročné.