Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Prijímať reformu siete nemocníc formou ústavného zákona považujeme za
zbytočný, obštrukčný a škodlivý krok, ktorý bol iniciovaný predsedom
strany SMER-SD, a ktorý iba sťažuje možnosť prijatia tejto reformy v
aktuálnom volebnom období a prípadne prináša rôzne zbytočné ústavné
pochybnosti. Ak reforma v súčasnosti neprejde, stratíme určitý čas, ale
budúca vláda, ktorá bude mať možno väčší reformný apetít, si ju bude
môcť osvojiť a prijať na začiatku nového volebného obdobia.
Súhlasíme s názormi, že by sa mal preskúmať súčasný stav odmeňovania
zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach a mal by sa navrhnúť spôsob väčšieho
zohľadnenia výkonnosti a kvality, teda dosahovaných výsledkov v systéme
odmeňovania. Súhlasíme s názorom, že chorobou nášho zdravotníctva je, že tu často pozeráme len na
peniaze, ale nejako zabúdame pozerať na kvalitu. Myšlienka hodnoty za peniaze sa v zdravotníctve presadzuje ťažko a pomaly.
Na Slovensku panujú v štátnych nemocniciach zle nastavené motivácie, ktoré majú za následok, že sa neoplatí zvyšovať výkonnosť, kvalitu, efektívnosť a hospodáriť vyrovnane, resp. prebytkovo. Platový automat patrí do tohto kontextu tiež. Ministerstvo financií SR uviedlo, že mzdové náklady našich nemocníc tvoria ročne v priemere 60 až 80 % z celkových tržieb od zdravotných poisťovní, čo sú obrovské čísla. Zaujímavosťou je, že riaditeľ FN Motol vo výročnej správe uvádza, že pokračujú v tradícii hospodárskeho výsledku v ľahkom prebytku napriek tomu, že pretrváva nárast mzdových nákladov, ktoré tvoria na celkovom objeme nákladov nemocnice už 42,5 %… Keď to porovnáme s našimi reáliami, o to ťažšie to potom majú slovenské nemocnice, aby si niečo dokázali ušetriť.
Keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie dozadu, tak uvidíme vysoký nárast zdrojov do nemocničného segmentu. Podstatnú časť tohto nárastu spotrebovali zvyšujúce sa mzdy zdravotníckych pracovníkov. Na ostatné moc neostávalo. Momentálne nie sú nemocniční lekári nespokojní s platovými podmienkami, ale s prostredím, v akom musia pracovať. Zdravotníctvo, nemocnice nevynímajúc vedia zúžitkovať akýkoľvek objem peňazí, otázna je efektívnosť ich využitia. Preto by sme mali oveľa viac diskutovať aj o hodnote, ktorú za tieto peniaze dostávame a v budúcnosti chceme dostávať.
Základnú myšlienku stratifikácie - merať, zverejňovať a zazmluvňovať
nemocnice na základe kvalitatívnych kritérií - INEKO podporuje.
Skúsenosti lekárov a celých pracovísk má pri mnohých zdravotníckych
výkonoch pozitívnu spojitosť vo vzťahu ku kvalite poskytovanej
starostlivosti. Zvyšuje to bezpečnosť liečby pacienta. Nie je optimálne,
aby každý robil všetko a najlepšie hneď za rohom. Cieľom je tiež
dosiahnutie ekonomicky udržateľného poskytovania zdravotnej
starostlivosti. Špecializácia zariadení a optimalizácia nemocničnej
siete by mala priniesť vyššiu efektívnosť a viac zdrojov na lekára a
lôžko.
Riziká vidíme v politizácii procesu, vrátane toho aby sa
nepomáhalo tým "našim" nemocniciam, čo by bolo v rozpore so schválenými
nediskriminačnými kritériami a rovnakým prístupom ku všetkým bez ohľadu
na právnu formu a vlastníctvo. Aby fungovala stratifikovaná nemocničná
sieť dobre, je nevyhnutné, aby dobre a rýchlo fungovala aj záchranná
zdravotná služba, primárna ambulantná sieť a následná starostlivosť. A
tu sa obávam, že to bude do veľkej miery beh na dlhú trať. Nevylepšeným
fungovaním primárnej ambulantnej sféry a následnej starostlivosti budú
aj efekty stratifikácie tlmené.
Stratifikáciu nemocníc vedia uskutočniť aj samotné zdravotné poisťovne a dokonca si myslíme, že je to legitímny a systémový prístup. V takom prípade musí štát dohliadať, aby sa stratifikácia neodkláňala od verejného záujmu. Doteraz to poisťovne veľmi obmedzene a postupne svojim (ne)zazmluvňovaním poskytovateľov robili, ale pri razantnejšom postupe im čiastočne bránila legislatíva (nastavenie verejnej minimálnej siete a pod.; čiže v tejto oblasti potrebujeme legislatívu, ktorá by uľahčovala uskutočňovanie stratifikácie) a tiež aspekt, že žiadna poisťovňa nechcela byť v očiach poistencov tá, ktorá bude presadzovať škrty, nakoľko sa to mohlo prejaviť v úbytku jej poistencov.