INEKOmentáre

Nie je vylúčené, že ozdravný plán VšZP pocítia na svojej koži aj pacienti. Je totižto málo pravdepodobné, že celú ťarchu úspor budú na svojich pleciach schopní a ochotní niesť subjekty podnikajúce v zdravotníctve, či už sú to lekári, nemocnice, dodávatelia pomôcok, farmafirmy, laboratóriá, vo forme nižších marží a ziskov. A napokon, ak štát VšZP pomôže finančne, tak aj to bude mať dopad na pacientov – daňových poplatníkov. Nejaká forma ťarchy by však mala spočinúť aj na pleciach väčšiny politikov, ktorí populisticky a nezodpovedne presadzujú zdrojmi nekryté zvyšovanie výdavkov v zdravotníctve. Oni sú hlavnou príčinou zlej situácie, ktorej musí teraz nové vedenie VšZP čeliť.

Existuje tu určité, aj keď zatiaľ malé, riziko, že v prípade, ak nebude vedieť VšZP uhrádzať svoje záväzky, že by aj akcie kardioústavov a onkoústavu v Košiciach mohli byť použité na uspokojenie nárokov veriteľov, čiže tieto akcie by prešli do vlastníctva veriteľov. Štát by tak prišiel o podiely v týchto zariadeniach. Išlo by o absolútne zlyhanie pôsobenia štátu v zdravotníctve.

V tomto prípade sa medzi sebou bije verejný záujem mať pre pacientov na Slovensku dostatok liekov, a tým chrániť verejné zdravie, so slobodou voľného pohybu tovarov na trhu EÚ. Slobodný pohyb tovaru je možné obmedziť, ak by malo ísť o ochranu verejného zdravia obyvateľstva. Zásah do voľného pohybu tovarov a príslušné opatrenia však nesmú byť neprimerané a môžu obmedzovať subjekty pôsobiace na trhu len do takej miery, do ktorej je to skutočne nevyhnutné. Nie viac, ako je nutné.

Súhlasíme s názorom, že by lekári slúžiaci lekársku službu prvej pomoci (LSPP) nemali mať garantovanú špeciálnu minimálnu mzdu, ale nesúhlasíme, aby bola ponechaná povinnosť všeobecných lekárov slúžiť LSPP s demotivujúcou malou, štátom regulovanou platbou. Za úvahu by možno mohlo stáť, či by pevnú sieť ambulantných pohotovostí nemali dostať za povinnosť naplniť zdravotné poisťovne, ktoré by museli s poskytovateľmi LSPP, resp. lekármi vyjednávať adekvátne cenové podmienky.

Po 22. hodine sú pohotovosti (LSPP) využívané relatívne málo. V tom čase býva ošetrených len 6 až 8 % pacientov. Lekári neradi slúžia pohotovosti, lebo to majú prikázané zákonom a dostávajú za to malú regulovanú odplatu. Pripravovaný nový systém pohotovostí má okrem doplnkovej nepovinnej siete pohotovostí otvorených do 22:00 stanoviť tzv. pevnú sieť ambulancií lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), ktoré by mali byť otvorené celú noc. Hoci ich bude menej ako v súčasnosti, 98 % pacientov sa do nich dostane do 30 minút (všetci do 45 minút). Navyše ľudia môžu využiť cez noc vo veľmi vážnych prípadoch záchrannú zdravotnú službu (záchranky) a ústavnú pohotovostnú službu (urgent) nemocníc, ktoré fungujú non-stop.

Stanovenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov predstavuje nevyhnutný predpoklad na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a je zároveň jedným z dôležitých predpokladov zvyšovania bezpečnosti pacientov, kvality a efektívnosti. Vytvára tiež priestor na definovanie výkonov a rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá bude hradená z verejného zdravotného poistenia, a ktorá bude môcť byť predmetom pripoistenia, keďže už bude “nadštandardom”. Štandardizácia diagnostických a liečebných postupov by tiež otvorila nové rozmery pre poisťovne v súvislosti s porovnávaním poskytovateľov a možnosťami rôzneho odmeňovania, najmä smerom k posilňovaniu ich odmeňovania na základe kvality a výsledkov liečby.

VšZP je v strate vyše 200 mil. EUR, preto sú úsporné opatrenia nevyhnutnosťou. Prezentované opatrenia sú potrebné, avšak v merítku obrovskej straty a nárastu výdavkov sa javí ich rozmer ako veľmi malý, málo ambiciózny. Cítiť, že poisťovňa nechce ísť do otvoreného konfliktu s poskytovateľmi a pacientmi, ktorých by razantnejšie úsporné opatrenia boleli viac a boli by viac na očiach. V takom prípade je tu však riziko, že nezodpovedné hospodárenie štátnej poisťovne z minulosti vykryjú “skryto” občania z daní.

Pomôže to viac definovať v jednej zložke poskytovania zdravotnej starostlivosti (ZS) nárok poistenca. Ak sa takýto postup rozšíri aj do iných sfér poskytovania ZS, môže to vytvoriť priestor pre rôzne poistné produkty. Rizikom môže byť, ak sa stanoví štandard, resp. hranica na takej úrovni, ktorá nie je optimálna.

Rudolf Zajac ako jeden z mála politikov, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať. Hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo všetko z navrhnutých reforiem dokončiť, Rudolfa Zajaca považujeme doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný.

Je pravda, že nám zubári starnú a mierne klesá aj ich počet. Kým v roku 2004 tvorili zubný lekári vo veku 60 a viac rokov 14 %, o desať rokov neskôr je tento podiel už 36 %-ný. Na druhej strane je potešujúce, že mierne narástol aj podiel mladých stomatológov do 40 rokov – v roku 2004 tvorili 23 %, v roku 2014 to bolo 27 %, pričom najviac narástol počet vo vekovej skupine 25 až 29 rokov.
Trh by si s nedostatkom zubárov vedel poradiť, keďže pri nedostatku stúpa cena, resp. platby pre zubárov a to motivuje mladých medikov voliť kariéru stomatológov a zahraničných lekárov prísť na Slovensko. Len netreba trhu klásť veľké polená pod nohy.

Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite platová otázka. Avšak sú aj ďalšie dôležité faktory - napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár - sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

Na poskytovanie integrovanej zdravotnej starostlivosti nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority, ako to bolo navrhované počas predošlej vlády. Projekt predošlého ministerstva zdravotníctva niesol v sebe riziká, ktoré spočívali najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia.

Problém je, že neexistujú jasné pravidlá na úhradu nekategorizovaných liekov na výnimky. Môže prichádzať k nespravodlivostiam a neefektívnostiam. Na druhej strane však treba byť ostražitý aj pri návrhoch, ktoré hovoria, že znížia mieru úhrad na výnimky tým, že definujú pojem "inovatívne lieky", aby sa tieto mohli ľahšie stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Tu existuje oprávnené riziko, že sa jedna výnimka nahradí výnimkou druhou, keďže tzv. inovatívne lieky budú mať svoju vlastnú kategóriu. Ak budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite výrazne presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že z disponibilných zdrojov pomôžeme menšiemu počtu pacientov.

Súhlasíme so zvýšenými poplatkami za návštevu pohotovosti a urgentu. Môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi a časť návštev, ktoré je možné riešiť v bežných denných ordinačných hodinách. Veď napríklad len samotné záchranky hovoria o obrovskom počte výjazdov, ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Môže ísť až o 60-70 % percent ich výjazdov. Uvoľnené kapacity a zdroje by mohli byť lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý funguje aj v zahraničí.

Najväčšou stopkou, alebo spomaľovačom implementácie eHealthu bolo to, že štátny projekt eHealth nemal doteraz reálne svojho pána, ktorý by za všetko niesol i reálnu zodpovednosť. Keďže eHealth je financovaný z eurofondov, bol tlak na efektívnosť ešte viac utlmený, resp. to bola pre mnohých výzva, ako z tohto projektu získať čo najväčšiu rentu. V súkromnom sektore by sa to ťažko mohlo stať. Dobrým príkladom je elektronizácia služieb zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá potrebovala na realizáciu zlomok času a peňazí štátneho eHealthu.