Popudy poistencov na zmenu poisťovne sú individuálne. Niekomu sa nechce prepoisťovať, keďže služby a rozsah krytia zdravotnej starostlivosti u všetkých troch poisťovní sú pri dnešnom nastavení základného balíka viac-menej podobné, iní zasa programovo vyhľadávajú rozdiely v prístupe poisťovní ku klientovi, v ich byrokracii, či v rozsahu služieb a zdravotníckych výkonov, ktoré hradia poisťovne navyše. Kritériom môže byť aj to, koľko sa u ktorej poisťovne čaká na plánované zákroky, a či sú lekári, ku ktorým chodí poistenec najčastejšie, zazmluvnení.

Kľúčové pri hodnotení účelnosti použitia verejných prostriedkov na financovanie manažérskeho auditu je, či sa po jeho odporúčaniach dokázateľne zlepšila kvalita riadenia nemocnice, či nemocnica hospodári vyrovnane, a či sú pacienti zároveň i kvalitne liečení.

Branislav Sepeši, radiačný onkológ Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici a predseda Fóra nezávislých názorov: Nemyslím si, že dôvodom nedofinancovania zdravotníckych zariadení, ktoré prízvukujú odbory, sú nedostatočné platby poisťovní. Dosť intenzívne vnímam, že v zdravotníctve sa plytvá. Niežeby sa vo veľkom rozkrádalo, ale odhadujem pomerne vysoké úniky pri zbytočných vyšetreniach v rámci defenzívnej medicíny, kde lekári ordinujú liečbu a vyšetrenie zo strachu, aby sa niečo nezanedbalo. Preto si nemyslím, že zdravotníctvo je podfinancované. Myslím si, že v rezorte je dosť peňazí, akurát nie sú dobre využité. Som presvedčený, že navrhovaná výška takzvaných reálnych platieb od poisťovní, ktoré odborári žiadajú, nie je reálna. Tá suma je nadhodnotená. Ak by mali poisťovne dokonalý kontroling, rýchlo by sa zistilo, ktoré výkony alebo činnosti sú neopodstatnené. Problém s množstvom peňazí v zdravotníctve by sa zmenšil a bolo by aj na vyššie platy.

Vôbec by sme nemocniciam nezazlievali, keby rozhodili na pracovných trhoch východnej a juhovýchodnej Európy svoje siete a sondovali by možný prílev lekárov zo zahraničia, ak by sa naplnil scenár ich nedostatku tu na Slovensku. Vyvinuli by tak aj istý zdravý konkurenčný tlak na tunajších lekárov. Niektoré nemocnice by tiež mohli využiť hromadné výpovede na jednoduchšiu racionalizáciu svojich oddelení, keďže by sa s prebytočnými lekármi, ktorí podajú výpoveď, mohli rýchlejšie a lacnejšie rozlúčiť. Lekári si musia uvedomiť, že ak už podajú výpoveď, zamestnávatelia už nemusia jej späťvzatie akceptovať, a tak príde k rozviazaniu pracovného pomeru. Takže táto nátlaková akcia lekárskych odborov môže skončiť pre niektorých lekárov, najmä v tých odboroch, kde je ich dostatok a sú ľahko nahraditeľní, stratou práce, aj keby bol protest odborov prípadne úspešný.

Aby sa predišlo rizikám uprednostňovania rôznych veriteľov pri oddlžovaní nemocníc, je dôležité, aby boli nastavené také prísne a jednoznačné, pokiaľ možno automatické, pravidlá, ktoré by obmedzovali priestor na nejaké svojvoľné rozhodnutia úradníkov zodpovedných za oddlženie nemocníc. A dôležitá je tiež transparentnosť. Dúfajme, že po skončení oddlženia sa jednotlivé zmluvy a záznamy z rokovaní zverejnia, a my sa dozvieme, že neboli prípady, kedy sa uprednostnili veritelia, ktorí zľavili menej, alebo nezľavili vôbec, pred tými, ktorí zľavili zo svojich pohľadávok viac. Zdá sa nám však neštandardné a z právneho hľadiska aj veľmi pochybné, že sa plánujú pri oddlžení uprednostňovať tzv. primárni veritelia pred tými ostatnými. Veď obchod s pohľadávkami je bežná prax a nemožno všetkých takýchto obchodníkov považovať hneď za špekulantov. Poctiví obchodníci s pohľadávkami tak budú diskriminovaní. A treba si uvedomiť, že zo zákonne čistého obchodu s pohľadávkami môžu benefitovať aj zadlžené nemocnice, ktoré môžu dúfať v ďalšie dodávky (liekov, pomôcok, zariadení, energií) od svojich ex-veriteľov, ktorí sa obchodom s pohľadávkami dostali k likvidite.