Napätá situácia v zdravotníctve je dôsledkom dlhoročného odkladania nepopulárnych ale potrebných reformných opatrení, ktoré sa snažilo súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva čiastočne zaviesť. Žiť na dlh sa nedá naveky.Jednou z hlavných príčin, prečo sa zmeny a zlepšovanie stavu v slovenskom zdravotníctve uskutočňujú tak ťažko a bolestivo, je i malá odvaha politikov čeliť tlakom zo strany verejnosti a rôznych záujmových skupín vo vnútri rezortu, vrátane lekárskych odborov a zdravotníckych profesijných organizácií.
Už dnes je jasné, že akákoľvek vláda, ktorá vznikne po predčasných voľbách v marci 2012, sa bude musieť zaoberať riešením vysokého dlhu v zdravotníctve, ktorý sa navýšením platov lekárov a sestier pravdepodobne ešte viac prehĺbi. Vláda bude aj naďalej konfrontovaná s nespokojnosťou verejnosti ohľadom dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

INEKO, február 2012

Pracovný dokument vypracovaný pre Európsku komisiu popisuje základné charakteristiky zdravotníckeho systému na Slovensku, prijaté a navrhované opatrenia v rámci zdravotnej politiky v období január 2011 - február 2012, ako aj vnímanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a výsledky zdravotného stavu obyvateľstva.

Odmeňovanie lekárov podľa tabuľkových platov bolo odstránené počas ministrovania Rudolfa Zajaca, čo považujeme za správny krok umožňujúci riaditeľom nemocníc diferencované odmeňovanie svojich lekárov podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice. Pri rozdielnych platoch lekárov ale i sestier treba brať do úvahy aj dopyt a ponuku. V malej regionálnej nemocnici, kde sa lieči aj menej komplikovaných zdravotných prípadov, je väčšia pravdepodobnosť, že v nej bude lekár ochotný slúžiť aj za menší peniaz ako napríklad v koncovej nemocnici v Bratislave. Problémom je, ak sa zvyšujú platy lekárov bez ohľadu na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na úkor zvyšovania zadlženosti nemocníc. Cieľom politiky vo verejnom zdravotníctve by malo byť zvyšovanie efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Odstraňovanie rozdielnej úrovne odmeňovania lekárov a sestier by bolo voči tomuto cieľu kontraproduktívne.

Poskytovanie zliav na doplatky za lieky, ktoré sú na lekársky predpis, pri nedodržaní tzv. fixného doplatku, t.j. stáleho pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za predpísaný liek, môže deformovať cenotvorbu liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Farmaceutické firmy nebudú totižto motivované, resp. budú menej motivované súťažiť o výšku doplatku pacienta znížením cien liekov v rámci kategorizácie liečiv, pričom sa radšej individuálne dohodnú s lekárňami na poskytovaní zliav, čo im prinesie väčšie benefity a pacientom väčšie zľavy. Ceteris paribus však o väčšiu zľavu prídu verejné financie administrované zdravotnými poisťovňami, ktoré tak budú musieť uhrádzať za lieky viac, ako by museli, keby bol pri vernostnom systéme ponechaný mechanizmus fixného doplatku.
(komentár bol publikovaný v decembrovom čísle Lekárnických listov)

Medzi opatrenia s najväčším prínosom hodnotíme reformu liekovej politiky, hoci mnohé jej časti neboli dotiahnuté do konca, mohli byť ambicióznejšie a do niektorých musel byť minister zdravotníctva dotlačený vonkajším prostredím. Zmeny v liekovej politike majú potenciál priniesť do systému viac transparentnosti, efektívnosti, a tým aj viac úspor vo verejných financiách. Významnou kvalitatívnou zmenou je povinné predpisovanie niektorých liekov na úrovni ich účinnej látky (tzv. generická preskripcia). Medzi najpozitívnejšie opatrenia možno zaradiť tiež nevyhnutnú racionalizáciu nemocničných lôžok a oddelení a ostatné úsporné kroky (napr. preferovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti). Kladne vnímame aj prijatie nariadenia o minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo koncovú sieť nemocníc obsahujúcu len štátne zariadenia, a novým definovaním pevnej siete prispelo k rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. Ako prínos a zároveň nevyhnutnosť, vyplývajúcu z nálezu Ústavného súdu SR, považujeme obnovenie možnosti tvorby a vyplácania si zisku zdravotnými poisťovňami pri dodržaní zákonných podmienok. Medzi negatíva radíme netransparentné rozhodovanie o úhrade vakcíny Prevenar pri povinnom očkovaní detí proti pneumokokovým nákazám, ale najmä podcenenie a neskoré prijímanie potrebných opatrení, ktoré si vyžiadala bezprecedentná nátlaková protestná akcia lekárskych odborárov s hromadným podaním výpovedí, ktorá, uznávame, zašla až za hranice doposiaľ predstaviteľného. Veľmi zlým výsledkom však je, že MZ SR a vláda nakoniec ustúpili protestujúcim lekárom v každej ich požiadavke, čo sa v budúcnosti prejaví vo zvyšujúcom sa dlhu zdravotníckych zariadení, ich možnom kolapse a horšej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, nehovoriac o deštrukčnom potenciáli tejto protestnej akcie na celé verejné financie, nakoľko ostatní zamestnanci vo verejnom sektore dostali návod, že v SR je nátlak efektívnym nástrojom na dosiahnutie vyšších miezd. Negatívne tiež hodnotíme, že MZ SR nepovolilo nemocniciam vyberať poplatky napríklad za stravu a hospitalizáciu. Veľkou škodou je, že MZ SR a vláda sa neodhodlali na potrebné zúženie takmer neobmedzeného rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia, ktorý je v momentálnej situácii výkonnosti slovenskej ekonomiky neudržateľný. Slovenskému zdravotníctvu ďalej chýba meranie kvality na všetkých jeho úrovniach, dekoncentrácia poistného trhu rozdelením a čiastočnou privatizáciou VšZP či vstup súkromného kapitálu do zdravotníckych zariadení.